7. Rozhovor: Výsledky výskumu treba odkomunikovať aj verejnosti, a pútavo

Snímka: archív Miroslava Gašpárka

Ako hodnotíte všeobecný postoj k experimentom a výskumom podobných tomu čínskemu?

Existuje celosvetová zhoda v tom, že s genetickými úpravami ľudských embryí treba minimálne počkať. Aspoň takýto bol výsledok prvého Medzinárodného samitu o editovaní ľudského genómu. Aj keď tento výskum nebol zakázaný, najlepší vedci sa zhodli na tom, že pri podobných výskumoch musíme byť mimoriadne opatrní, potrebujeme maximálnu transparentnosť a tiež široké zapojenie a diskusiu verejnosti. Tiež súhlasili, že podobné výskumy by mali prebiehať len pod prísnym klinickým dohľadom a v prípade, že neexistujú iné alternatívy záchrany života dieťaťa. Nič z tohto však nebolo naplnené. Dovolím si tvrdiť, že doktor. Che pri svojej práci naozaj urobil syntetickej biológii a modernej vede medvediu službu.

Čo by mohlo k lepšej osvete v tejto oblasti pomôcť?

V prvom rade si musia všetci vedci uvedomiť, že schopnosť zrozumiteľne komunikovať výsledky svojho výskumu je mimoriadne dôležitá pre všetkých vedcov a výskumníkov. Nie však len na vedeckých konferenciách, ale najmä smerom k širokej verejnosti. Výskum sa v princípe týka ľudstva ako takého, každého z nás. V konečnom dôsledku musíme vysvetliť čo robíme, prečo to má zmysel a čo to znamená pre nášho poslucháča. A musíme to vysvetliť pútavo. V tomto sa na Slovensku máme toho ešte strašne veľa čo učiť. 

Napredujeme vo výskume dostatočne?

Pokrok vo výskume a aplikácia jeho výsledkov je základom rozvoja ľudstva. Stačí sa pozrieť 150 rokov dozadu a porovnať si množstvo práce a kvalitu života, ktoré mali naši predkovia. Zároveň však potrebujeme k podobnému výskumu pristupovať zodpovedne. Bioinžinieri na najlepších svetových univerzitách v Spojených Štátoch, vo Veľkej Británii, či vo Švajčiarsku sú spravidla vedení k uvažovaniu o etickom dopade svojich krokov. Navyše, v západnej kultúre si ceníme život jednotlivca. Je to prípad Číny? Nie som si taký istý.

Ako hodnotíte úroveň výskumu vo Veľkej Británii či v Spojených Štátoch, kde ste pôsobili a u nás?

Mal som to šťastie pracovať na matematickom modelovaní optimálnej liečby ekzému na Imperial College London a na výskume syntetických buniek na Kalifornskom Technologickom Inštitúte a na Stanfordskej Univerzite. Musím priznať, že veľké súkromné univerzity v Spojených Štátoch sú podľa mňa ďaleko pred ostatnými. Ide najmä o obrovskú dostupnosť finančných prostriedkov, o istú americkú kultúru slobody a tiež o špecifické nastavenie mysle. Na amerických univerzitách som sa totiž nikdy nestretol so prístupom typu „nedá sa!“ alebo „nemôžeme!“ či už ide o výskum alebo o administratívu. Na Imperiali je to podobné, náš výskum je prakticky na rovnakej úrovni, akurát operujeme s menším množstvom finančných prostriedkov. Financie tiež nie sú investované do spokojnosti študentov až do takej miery ako v USA.

Oplatí sa venovať vede na Slovensku?

Pokiaľ ide o Slovensko, nikdy som tu na univerzite neštudoval, a preto nie som kvalifikovaný situáciu hodnotiť. Z toho, čo počúvam, si však myslím, že potrebujeme v prvom rade umožniť šikovným študentom uplatniť sa, napríklad počas letných výskumných stáží, podporovať prácu na samostatných projektoch a nechať ich pracovať na veciach, ktoré sú zmysluplné. Tiež by sme sa mali zamyslieť nad tým, či majú študenti dostatok zdrojov a mali by sme sa sústrediť na spoluprácu so súkromným sektorom. Naši vedci by zase mali byť odmeňovaní na základe svojich výsledkov a mali by aktívne prezentovať vedu v širokej verejnosti, a tak získavať vyššiu vážnosť a spoločenský kredit. Slováci sú však šikovní a ja verím, že tu máme obrovský potenciál.

Najčítanejšie témy