5. Prečo neuspela lanovka na Hrad?

Bratislavský hrad
Snímka: TASR/M. Svítok

Vtedajší predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľubo Roman prišiel s myšlienkou, že by sa týmto spôsobom mohli ľudia dostať z podhradia na Bratislavský hrad. Uľavilo by sa trolejbusom, ktoré chodia vyťažené po Palisádach smerom na Hrad a ďalej na Mudroňovu ulicu. Projekt by privítali i turisti, ktorí dnes z centra mesta musia šliapať po Zámockých schodoch.
Sklenená lanovka mala byť v tvare vajíčka a ísť po koľajnici umiestnenej na pylónoch nad zemou. Mala premávať samoobslužne a byť súčasťou mestskej hromadnej dopravy, vďaka čomu by sa v nej dala využiť električenka či cestovný lístok. Náklady mali dosiahnuť 13,5 milióna korún, teda necelého pol milióna eur.
Z nápadu napokon zišlo. V mieste, kde mala vzniknúť dolná stanica, dnes stojí komplex Zuckermandel. Praha pritom má pozemnú lanovku, ktorá premáva na Petřín. „Lanovka na Hrad by bola určená najmä pre turistov, podobne ako lanovka na Petřín. Máloktorý z Pražanov sa ňou denne vezie hore na Petřín. Veď keď sa pozriete na ceny v reštaurácii či hoteli na medzistanici Nebozízek alebo v prevádzkach priamo na Petříne, uvidíte, že sú určené predovšetkým turistom. Nemôže sa to považovať za súčasť riešenia mestskej hromadnej dopravy,“ argumentuje Fundárek. Aj to je jeden z dôvodov, prečo projekt lanovky na Bratislavský hrad nakoniec neuspel.

Najčítanejšie témy