3. Ako sme rasistickí v porovnaní s Európou?

Snímka: Pixabay

Na univerzite na anglickom Harvarde rozbehli v roku 2002 zaujímavý projekt – Project Implicit.

Za úlohu mal počas 15 rokov zmapovať u ľudí pomocou testu implicitné asociácie, a teda, pomocou úloh zmerať ich rýchle reakcie bez času na premýšľanie a z nich vyvodiť výsledky.

Tou úlohou bolo k bielym a k čiernym tváram priradiť pozitívne alebo negatívne slová. Bohužiaľ, výsledok pre Slovensko nebol veľmi ružový, v tomto prípade modrý.

Čím sa totiž ukázala modrejšia krajina, tým boli menšie predpojatosti voči rase, a na druhej strane čím červenšia, tým rasistickejšia.

Snímka: Project Implicit

Slovensko skončilo s číslom 0,405, čím sa tak radí do „červených“ krajín.

Najmenej rasovo zaujatí sa ukázali obyvatelia severských krajín, víťazmi je Slovinsko a Srbsko. Naopak tými najzaujatejšími boli obyvatelia Česka, Litvy, Bieloruska a Ukrajiny.

Zo Slovákov sa testovania zúčastnilo skoro 500 ľudí, po celej Európe to bolo vyše 288-tisíc.

„Slovensko je stále veľmi rasistickou, homofóbnou a xenofóbnou krajinou, ale za posledné roky sa situácia zlepšuje a verím, že mladá generácia je viac otvorená a tolerantná diverzite,“ hovorí pre HN 28-ročná Brazílčanka Jessica, ktorá na Slovensku žije už štyri roky.

Spomína viaceré negatívne zážitky, ako napríklad, že ľudia si v dopravnom prostriedku vedľa nej nechceli sadnúť či ochrankári ju prenasledovali v obchode preto, aby im ukázala kabelku, aj keď prešla cez kontrolu bez alarmujúceho pípania.

Jej najhorším zážitkom je, keď staršia žena na ulici začala na ňu kričať a nadávala jej, že sem nepatrí a ľudia jej podobní na Slovensko prišli len preto, aby ho zneužívali.

„Niektorí moji priatelia, hlavnej inej farby pleti, majú podobné zlé skúsenosti. Jedna moja kamarátka po tom, čo vošla do bazéna, všetci ostatní z neho vyšli,“ rozpráva ďalej.

Na Slovensku však žije rada, naučila sa žiť so „stigmou“ a podobné prejavy ju nebolia tak, ako predtým.

Najčítanejšie témy