3. Sú v nemeckom Bundestagu nacisti?

Antimigračná a antisemitistická Alternatíva pre Nemecko získala v septembrových voľbách skoro 13 percentnú podporu a dostala sa tak do nemeckého parlamentu. Aj keď pôvodne vznikla ako euroskeptická strana, neskôr sa zradikalizovala a začala do popredia klásť témy ako boj proti islamu a utečencom. Islam považuje za nepriateľa pre nemeckú spoločnosť. Aj keď má v svojich radoch viacero členov s radikálnymi názormi, jej väčšina sa nestavia proti výstavbe minaretov v krajine a viacerí jej poslanci majú prisťahovalecké korene. Téme sme sa venovali aj tu.

Kampaň AfD sa zakladala na odpore proti islamu a migrácii. Veľa voličov si ju vybralo pre zmenu kurzu konzervatívcov a sociálnych demokratov. Antimigračná rétorika ich jednoznačne posúvala k extrémne pravicovým stranám ale ich postoj k nacionalizmu je v porovnaní s nemeckou bývalou stranou NPD menej extrémny.

Do boja išla so sloganom „Klamlivá tlač“, termín, ktorý používali aj nacisti. Hlásala tiež trvalé hraničné kontroly a úplne uzavretie hraníc Európskej únie, čo nie je v línii s rétorikou Európskej únie o voľnom pohybe a vystupovali tiež proti euru.

Do nemeckej koalície sa nedostala pre svoj postoj k historickému revizionizmu a občasnému popieraniu holokaustu. Sympatizovanie s nacistickou érou patrí k základným prvkom ich politickej DNA.

Nemecko však stranu nenazýva krajne pravicovou – v tom prípade by ju monitorovala Bfv, domáca spravodajská služba. Čo sa týka podobne ladených strán, najviac prvkov ju spája s rakúskou Stranou slobodných.

Najčítanejšie témy