3. Čo pomohlo kresťanskej demokracii k reštartu?

Ich minimálnym cieľom bol návrat do parlamentu po najbližších voľbách, ktoré sa konali v sobotu. „Alojz Hlina predstavuje novú tvár politiky. Na rozdiel od Jána Figeľa je to živý, dynamický typ, ktorý dokáže na voličov zapôsobiť menej konvenčnými metódami. Strana si nastavila nové pravidlá. KDH sa začína prejavovať úplne iným spôsobom než dosiaľ, čo jej pomáha v politickom reštarte," uviedol pre HN politológ Tomáš Koziak.

Späť do parlamentu
Dôkazom rastúceho trendu KDH boli prieskumy verejnej mienky, ktoré hovorili o návrate hnutia do parlamentu. Prieskum agentúry Median SK z augusta 2017 pripísal kresťanským demokratom osempercentnú podporu voličov. Táto podpora sa však postupne znižovala a v posledných mesiacoch oscilovala okolo päťpercentnej hranice zvoliteľnosti. „Treba pripomenúť, že KDH sa v roku 2016 nedostalo do parlamentu veľmi tesne. Získalo 4,94 percenta hlasov, takže k prekonaniu päťpercentnej hranice mu chýbalo naozaj veľmi málo," podčiarkol Koziak.
Kresťanskí demokrati tak mali motiváciu na sebe zapracovať. Samozrejme, základným predpokladom bol odchod vyhoreného vedenia a zvolenie nového lídra, ktorý by dokázal strane zabezpečiť podporu najmä mladých voličov.

Hlina muž činu
Takýmto mužom sa stal práve podnikateľ Alojz Hlina, ktorý sa snažil obsadiť celú konzervatívnu časť politického spektra. Napríklad aj tým, že v rozhovoroch sa hlásil ku Kresťansko-demokratickej únii nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. K názvu KDH tiež pridal značku kresťanskí demokrati. Časť pravicových voličov im však ubral exprezident Andrej Kiska po vlaňajšom založení strany za ľudí.

Hlina sa preslávil aj netradičnou kampaňou na sociálnych sieťach.

Najčítanejšie témy