5. Budeme musieť prijať utečencov?

Snímka: Reuters

Do tejto polohy ho tlačí jednoznačné odmietanie zo strany značnej časti verejnosti, aby naša krajina splnila požiadavky Európskej únie a prevzala stovky migrantov, ktorí uviazli v Grécku a Taliansku. Podobný názor prevláda aj v Maďarsku, Poľsku a Česku.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron, ale aj ďalší európski lídri sa za to krajinám Vyšehradskej štvorky vyhrážajú tvrdými postihmi – od finančných pokút až po brzdenie ďalšej pomoci a spolupráce vrátanie krátenia eurofondov. Zdá sa teda, že bez rozumnej dohody a ústupkov v tejto oblasti sa Slovensko do jadra Európskej únie nedostane.

Slovensko

Napriek tomu sa podľa všetkého karta začína obracať. Vyzerá to totiž tak, že vzhľadom na zvyšujúce sa protieurópske postoje vlády maďarského premiéra Viktora Orbána a šéfky poľského kabinetu Ewy Szydlowej bude práve Fico čiernym koňom v rukách Berlína a Paríža. Francúzi a Nemci sa príliš nemôžu spoliehať ani na Prahu.

Nový český premiér Andrej Babiš dal vo vlaňajšej kampani pred októbrovými parlamentnými voľbami jasne najavo, že minimálne s rýchlym prijatím eura u našich západných susedov nepočíta. A ani vzhľadom na ďalšie politické hlasy z Česka sa nedá predpokladať, že by sa Praha do európskeho jadra nejako zvlášť ponáhľala.

Z tohto hľadiska je zaujímavý fakt, že Európska komisia podala prednedávnom na našich susedov z Vyšehradskej štvorky žalobu a začala proti nim súdne konanie, ktoré by mohlo viesť k zavedeniu sankcií pre Poľsko, Maďarsko a Českú republiku.

Snímka: Reuters

​A to v tom prípade, ak tieto krajiny budú aj naďalej odmietať prijímať žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka. Je prinajmenšom pozoruhodné, že Slovensko sa v tejto súvislosti po boku ďalších krajín Vyšehradskej štvorky nespomína. Bol to pritom práve Fico a jeho vláda, kto spolu s Maďarskom podal žalobu proti systému kvót pre utečencov. Tieto žaloby nedávno zmietol zo stola Súdny dvor Európskej únie.

 

Najčítanejšie témy