3. Ako sa jadro dotkne našich daní?

Podľa Fica nie je totiž možné, aby krajiny platiace spoločnou menou mali daň z príjmu fyzických osôb pohybujúcu sa od 15 percent do 33 percent. Takéto rozdiely deformujú ekonomiku.

Treba preto nastaviť daňové pásma, ktorých by sa museli držať všetci členovia jadra. Ak by sa niečo podobné podarilo prijať, pre Slovákov by to pravdepodobne znamenalo zvyšovanie daní. Stále totiž patríme medzi tých Európanov, ktorým štát berie z výplaty menej, než povedzme Francúzom či iným národom EÚ.

Snímka: Statista

​Keby sme sa do jadra dostali, len ťažko predpokladať, že by Francúzsko alebo Rakúsko znížili svoje dane na našu úroveň. Práve naopak. O takzvanej harmonizácii daní sa pritom v rámci Európskej únie hovorí už pomerne dlho. Podľa niektorých názorov by sa mala začať harmonizáciou daňových základoch v bankovom sektore.

Cieľom týchto krokov je zníženie rizika daňových únikov. Mnohé nadnárodné spoločnosti využívajú rozdiely v daňových základoch jednotlivých krajín na takzvanú optimalizáciu daní. Zjednodušene povedané – presúvajú svoje zisky z jednej krajiny do druhej a využívajú výhodnejšie daňové režimy.

Práve jadro Európskej únie by malo byť zárukou, že takýmto praktikám bude raz a navždy koniec. Nasledovať by malo zjednotenie priamych daní. Štáty s vyššími daňami, medzi ktoré patrí predovšetkým Francúzsko, sa sťažujú na to, že príliš nízke dane v iných krajinách nie sú férové, keďže im napríklad berú investície. Dane by preto mali byť na jednotnej úrovni.

Najčítanejšie témy