Európsky kontinent a jeho blízke okolie sú známe občasnými záchvevmi sopečnej aktivity, ktorá ich raz za čas vytrhne z pokojného života. Na tie sopky vždy radi zabudneme až do momentu, keď musíme čeliť ich dosahu. Voľby do britskej dolnej snemovne, ktoré sa odohrajú už budúci týždeň, sú presne jednou z tých, na ktoré by sme najradšej aj zabudli. Keby to bolo možné. Siedmeho mája však pôjde o veľa nielen Britom, ale aj zvyšku Európy.
Koniec zabehnutého systému
Veľká Británia je znova na križovatke. A musí sa niekam pohnúť. No zatiaľ čo donedávna bol výber obmedzený v praxi na dve (maximálne tri) zabehnuté politické strany s relatívne podobným programom, súčasná situácia na ostrovoch je výrazne iná.
Do hry veľkej politiky totiž okrem Konzervatívnej strany, labouristov a Liberálnych demokratov postúpili aj dve nové strany, ktoré už pred voľbami ovplyvnili smerovanie politickej kampane. Ide o Škótsku národnú stranu (Scottish National Party – SNP) a Stranu nezávislosti Spojeného kráľovstva (UK Independence Party – UKIP). Tieto voľby sa preto stali referendom o viacerých kľúčových témach, v rámci ktorých sa jednotlivé strany začali vyhraňovať.
Nový vietor v politike
Na jednej strane je to téma ekonomiky, na ktorú sa spolieha vládnuca Konzervatívna strana. David Cameron totiž pevne verí, že sa Briti budú pozerať na ekonomickú kompetenciu a relatívnu stabilitu posledných piatich rokov. Problémom konzervatívcov sa však stal UKIP Nigela Faragea, ktorý svojou kritikou Európskej únie a pravicovejšou ekonomickou politikou kombinovanou s ostrou kritikou imigrácie vytvoril konzervatívcom silnú konkurenciu. Práve na ňu sa začala zameriavať aj tá časť kampane, ktorá sa priamo dotýka Slovenska a Slovákov.
V prvom rade ide o hrozbu odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Pod silnejúcim tlakom popularity strany UKIP totiž David Cameron sľúbil referendum o vystúpení z EÚ v prípade, že budúcotýždňové voľby vyhrá. Druhou kľúčovou témou sa stala imigrácia – znova vďaka novej kampani zo strany Nigela Faragea, ktorou donútil bežné strany diskutovať o téme, ktorá dlhé roky v Británii vrela pod pokrievkou. Priamo sa týka aj Slovákov, ktorých UKIP spolu s prisťahovalcami z východnej Európy hádže do jedného vreca.
Britániu nemôžeme ignorovať
Na druhej strane nemajú situáciu ľahkú ani labouristi. Po neúspešnom škótskom referende sa totiž Škótska národná strana pustila do ofenzívy, v ktorej robí konkurenciu labouristom najmä v Škótsku, ktoré bolo tradičnou baštou ľavičiarov. Pokiaľ získajú približne päťdesiat kresiel v dolnej snemovni, stanú sa treťou najsilnejšou stranou a môžu dostať ostatné strany do úplne patovej situácie. Znova sa tak môže rozbehnúť téma väčších právomocí pre Škótsko v oblastiach sociálnej politiky a vzdelávania, na ktorých SNP veľmi záleží. Zároveň, keďže šéf labouristov Ed Miliband dopredu vylúčil koalíciu so škótskymi národovcami – ktorá sa viacerým zdala tým najschodnejším riešením nadchádzajúcej situácie – na rozuzlenie si budeme musieť počkať. Tlak na škótske právomoci a pokračujúci boj o dosiahnutie nezávislosti však zrejme skôr či neskôr na stole bude.
Ani jeden tento scenár nevyzerá pre EÚ ružovo. Ignorácia záležitostí Veľkej Británie, ktorú si mohla dovoliť s malými výnimkami vždy na päť rokov, by mohla uviesť predstaviteľov Európskej únie do šoku. Budúci týždeň budú preto zrejme mať európski politici v kalendári jeden deň vyznačený, aby si pozreli ranné správy a zasa si prípadne mohli vydýchnuť. Dovtedy sa však Európa – ako väčšinou raz za päť rokov – musí obávať spiaceho vulkánu, ktorý ju môže v prípade výbuchu ponoriť do temna.