Podľa rozpočtu Sociálnej poisťovne sa má na starobných dôchodkoch v roku 2019 vyplatiť 6,4 miliardy eur, pričom na odvodoch na starobné poistenie a do rezervného fondu solidarity sa má vybrať 5,4 miliardy eur. Do toho nie sú započítané doplatky do minimálnych dôchodkov a nie sú započítané vianočné dôchodky, obe tieto nemalé položky hradí dôchodcom štát.
Napriek vysokým odvodom – 13 až 18 percent na starobné poistenie a ďalších 4,75 percenta do rezervného fondu – chýba Sociálnej poisťovni ročne miliarda eur na výplatu starobných dôchodkov. Tieto chýbajúce prostriedky sa presúvajú z odvodov na invalidné dôchodky, na úrazové dávky a na garančné dávky. Ak si nalejeme čistého vína, sadzba poistného na starobné poistenie by mala byť namiesto 18 percent až okolo 27 percent.
Cesta k vyšším dôchodkom nie je vo zvyšovaní odvodov, ale v silnejúcej slovenskej ekonomike. Všetky opatrenia na prospech lepšieho vzdelania a kvalifikácie ľudí, ekonomického rastu a rastu miezd automaticky pomôžu aj dôchodcom.
Neexistujúci dôchodkový automat
Najlepší počin druhej vlády Roberta Fica bolo naviazanie dôchodkového veku na vek dožitia. Ak by sa podarilo naviazanie takzvanej dôchodkovej hodnoty a percenta valorizácie na bilanciu príjmov a výdavkov fondu starobného poistenia, mohli by sme tvrdiť, že náš dôchodkový systém je dlhodobo udržateľný.
To prvé však sám Fico nedávno zrušil, to druhé sa zatiaľ nepodarilo nikomu zaviesť. Je výzvou pre budúcu vládu – nech už bude zložená akokoľvek –, aby sa o to aspoň pokúsila. Dôchodkový vek sa nemusí nutne zvyšovať, stačí zaviesť pravidlá, pri ktorých sa oplatí pracovať dlhšie.
Nespravodlivé minimálne dôchodky
K doterajším majstrom deštrukcie dôchodkového systému sa pridal aj Andrej Danko. Jeho zmena, po ktorej budú mať rovnaké dôchodky ľudia, ktorí celý život pracovali a mali príjem vo výške mediánovej mzdy, ale aj ľudia, ktorí špekulatívne zaplatili na odvodoch pár eur, je nespravodlivá a nemá nič spoločné so solidaritou.
Darmo sa vláde Ivety Radičovej podarilo zaviesť indexové fondy, ak sa štyri vlády Smeru postarali o to, aby sporitelia v druhom dôchodkovom pilieri stratili stovky miliónov eur. Či už to bola takzvaná Madejova novela, otváranie druhého piliera, zníženie príspevkov, zvýšenie poplatkov, presun sporiteľov do takzvaných garantovaných fondov... Čas sa nedá vrátiť späť, nová vláda však môže napraviť najväčšie chyby okamžite a bez toho, že by to štátny rozpočet stálo čo i len euro.