Od roku 2006 sa bytové domy budú hodnotiť z hľadiska energetickej hospodárnosti podľa smernice č. 2002/91/ES. Vládny návrh o energetickej hospodárnosti budov parlament schválil 8. novembra.
Základným cieľom smernice je zabezpečiť zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zmenou tepelnej ochrany vo vzťahu k miestnym a klimatickým podmienkam a zabezpečenie požadovaných podmienok na vnútorné prostredie budov znížením potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody a na osvetlenie pri zohľadnení efektívnosti nákladov vynakladaných na výstavbu a prevádzku budov
Tento cieľ sa má zabezpečiť piatimi základnými celoplošnými opatreniami:
-- určením jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov
-- určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov
-- určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť tzv. veľkých existujúcich budov v rámci ich významnej obnovy
-- zavedením povinnej energetickej certifikácie
-- zavedením povinnej pravidelnej kontroly klimatizačných systémov a kotlov v budovách
Súbežne s prípravou vykonávacej vyhlášky k zákonu sa pripravujú slovenské technické normy. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja bude podľa zákona plniť úlohu štátu, orgánom štátneho dozoru je poverená Slovenská energetická inšpekcia. Pri stavbe, predaji alebo prenájme budovy sa musí zabezpečiť certifikát o energetickej spotrebe, ktorý musí byť prístupný širokej verejnosti a umiestnený v budove na viditeľnom mieste.
Čo je to energetická hospodárnosť?
Je to množstvo skutočne spotrebovanej energie alebo odhadnuté množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie.
Prvým krokom predsedu spoločenstva alebo správcu domu je zistenie a porovnanie potreby tepla na vykurovanie (orientačné hodnoty) podľa stavebnej sústavy a skutočnej spotreby tepla. Získa tak predstavu o tom, či dom má vysokú alebo nízku spotrebu energií.
Druhým krokom je spracovanie
˙ jednoduchého alebo
˙ detailného energetického auditu
Postupnosť krokov pri realizácii energetického auditu budov sa nazýva procesom zachovania energie (energy conservation), t. j. procesom ENCON. Každý bytový dom je svojím spôsobom jedinečný, a preto je potrebný individuálny prístup, v ktorom sa zvážia možnosti a ekonomický náklad postupnej alebo celkovej obnovy domu.
Výsledkom jednoduchého alebo detailného auditu by mal byť návrh úsporných opatrení, ktoré je potrebné urobiť:
˙ na stavebnej konštrukcii domu
˙ na ústrednom vykurovaní
˙ na teplej vode
˙ na osvetlení
Energeticky úsporné opatrenia sú navzájom previazané, pretože realizácia len jedného z opatrení nemusí viesť k úsporám.
Všeobecne možno konštatovať, že bytové domy postavené pred viac ako 30 rokmi len čiastočne spĺňajú požiadavky noriem v:
˙ tepelno-technických vlastnostiach stavebnej konštrukcie
˙ vo vykurovacom systéme, ak nie je hydraulicky vyregulovaný
˙ v meracej a regulačnej technike
Aby boli zabezpečené ustanovenia príslušných noriem a súčasne aby sa dala optimalizovať energetická náročnosť prevádzky, musia byť v rámci energetického auditu navrhnuté také opatrenia, ktoré zohľadnia a poukážu na:
˙ potenciál energetických úspor
˙ nevyhnutnosť investovania do renovácie stavebnej konštrukcie
˙ vyčísli sa reálna globálna ekonomická návratnosť
˙ predpoklad skrátenia lehôt návratnosti s ohľadom na zvyšovanie cien energií
Tepelné straty v nezateplenom bytovom dome:
˙ 15 -- 20 % pri nezateplenej streche
˙ 30 -- 40 % pri otvorových konštrukciách (okná, dvere)
˙ 30 -- 45 % pri nezateplenom obvodovom plášti
˙ 2 -- 5 % pri nezateplených suterénoch (pivniciach)
Mnohí z vlastníkov bytov nemajú z čoho zatepľovanie financovať. To však nie je neprekonateľná prekážka. S využitím štátnych prostriedkov (ŠFRB) možno uskutočniť obnovu bytového domu a zabezpečiť tepelnú ochranu budovy. Ďalšou možnosťou, ako získať prostriedky, je štátna dotácia z ministerstva výstavby, ak odborný posudok preukáže nutnosť odstránenia systémovej poruchy. Vlastníci formou sporenia z fondu opráv môžu využiť produkty Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., a v neposlednom rade veľmi dobré sú aj niektoré ponúkane úvery, ktoré môžu spoločenstvá získať z jednotlivých komerčných bánk.
Takzvaný Energetický štítok domu, teda energetický certifikát, bude podľa energetickej náročnosti zaraďovať budovy do jednotlivých kategórií, z ktorých sa jednoznačne bude odvíjať aj trhová cena nehnuteľností. Energetický certifikát platí najviac desať rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vtedy, ak sa urobia také stavebné úpravy budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť.
Vlastník budovy musí podľa zákona (§ 8) zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo energetického vybavenia. Spomíname túto povinnosť preto, že mnohé domy to dodnes neurobili, hoci im to zákon č. 70/1998 Z. z. ukladal.
Všeobecnou povinnosťou stavebníkov a vlastníkov budov je, aby každá nová budova a každá významná obnova existujúcej budovy bola navrhnutá, naprojektovaná a zrealizovaná tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť (výpočet sa bude zabezpečovať podľa jednotnej metodiky). Tí vlastníci, ktorí nebudú investovať do svojej nehnuteľnosti -- bytu, budú na hodnote svojej nehnuteľnosti strácať, nehovoriac o zbytočne vynaložených finančných prostriedkoch na vykurovanie.
Rozdiely v nákladoch na vykurovanie pri rovnakej podlahovej ploche bytu (napr. 75 m2) sú až 20-tisíc korún.
StoryEditor