Mzdy v krajinách eurozóny rastú rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo a Európska centrálna banka (ECB) musí zabrániť tomu, aby tento faktor ešte pridal k už aj tak vysokej inflácii. Uviedla to v rozhovore pre chorvátsky denník Jutarnji list prezidentka ECB Christine Lagardová.

ECB začala zvyšovať úrokové sadzby v júli a od tohto obdobia ich zvýšila celkovo o 2,5 percentuálneho bodu. Cieľom je dostať infláciu, ktorá v októbri minulého roka zaznamenala rekordnú úroveň 10,6 percenta, pod kontrolu.

Banka zároveň upozornila, že je pripravená pokračovať v sprísňovaní menovej politiky aj na ďalších zasadnutiach.

Podľa šéfky ECB banka sleduje, že mzdy sa zvyšujú podľa všetkého rýchlejším tempom, než sa čakalo a ako dodala, "ECB nesmie dovoliť, aby došlo k "odkotveniu" inflačných očakávaní, alebo aby mzdy mali inflačný efekt. V súvislosti s ďalšími krokmi zatiaľ nič nenaznačila, povedala však, že "banka musí prijať nevyhnutné opatrenia" na zmiernenie inflácie z terajších zhruba 10 percent na (úroveň inflačného cieľa) 2 percentá".

Lagardová to uviedla pre sobotňajšie vydanie denníka, teda v posledný deň pred vstupom Chorvátska do eurozóny. Chorvátsko sa 1. januára stalo 20. členom menovej únie, pričom blok s jednotnou menou rozšírilo osem rokov po predchádzajúcom rozšírení o Litvu.

Tá do eurozóny vstúpila v roku 2015. Chorváti tak po 29 rokoch končia s národnou menou kuna, pričom výmenný kurz bol stanovený na 7,5345 kuny za jedno euro.

Šéfka ECB zároveň pre chorvátsky denník dodala, že očakávaná recesia v eurozóne počas zimných mesiacov, čo je dôsledok vysokých cien energií, by mala byť krátka a plytká. Podmienkou však je, že nedôjde k ďalších ekonomickým šokom.