Japonsko bolo v druhej svetovej vojne porazené, je to jediná krajina, ktorej civilné obyvateľstvo "pocítilo" účinky explózie jadrovej bomby. Po vojne však prešla hospodárskym zázrakom, japonské výrobky zaplavili svet a ekonomike sa darilo. Po zostarnutí povojnovej generácie však prišli problémy.
A v tých je japonská ekonomika už desaťročia. Obrovské monetárne a fiškálne stimuly doteraz nepomohli krajine dosiahnuť vyšší hospodársky rast, uvádza server Bloomberg.com. Krajina vychádzajúceho slnka čelí viacerým problémom:
1) Starnutie populácie: Japonsko obýva 26,3 percent ľudí starších ako 65 rokov, čo je najviac na svete. Tento problém má však viacero krajín, predovšetkým tie najvyspelejšie. Taliansko má 22,4, Nemecko 21,2, Fínsko 20,5, Švédsko 19,9 percent obyvateľstva staršieho ako 65 rokov. Na Slovensku je to 13,8 percent. Zlú demografickú situáciu v Japonsku dobre ilustruje správa, že v krajine sa predáva viac plienok pre seniorov ako pre deti.
2) Nízka miera pôrodnosti: Ďalší problém viacerých vyspelých krajín - ženy rodia čoraz menej detí a čoraz neskôr. Mestečko z predmestia Tokia nedávno predstavilo odvážny plán, ktorý má bojovať s nízkou mierou pôrodnosti (písali sme tu).
3) Málo imigrantov: Japonsko je známe tým, že krajinu málo ľudí opúšťa, ale málo ľudí sa do nej aj sťahuje. V japonskej spoločnosti žije 1,6 percenta migrantov. Pri vyspelých európskych krajinách sa toto číslo pohybuje okolo 10-15 percent, rekordérom je Luxembursko, ktorého spoločnosť tvorí 44 percent cudzincov.
Japonci sú národom, ktorý nerád míňa. To donútilo domovské spoločnosti investovať viac v cudzine ako doma. Platy sa príliš nemenia, ekonomický rast je nízky, recesie sú časté. Ďalším problémom ekonomiky je výška vládneho dlhu.
Ten je na úrovni 246,6 percent HDP. Pre porovnanie, na Slovensku je vládny dlh na úrovni 53 percent. Aj zadĺžené Grécko má vládny dlh nižší (178 percent), Taliansko ho má na úrovni 156 percent, USA (123 percent), Nemecko (82,2 percent). Vysoký dlh je "dedičstvom" stimulov, ktorými chceli vlády naštartovať ekonomiku.
Návrhy na nápravu:
Zvýšiť počet pracujúcich, zamestnávať viac žien, umožniť pracovať starším. Proti môžu byť silné kultúrne tradície, ktoré takéto návrhy odmietajú.
Prijímať viac imigrantov, ktorí zlepšia demografickú situáciu. Proti je hlboká averzia politikov aj občanov, cudzinci v Japonsku často nie sú vítaní.
Zaviesť reformy na pracovnom trhu, aby bol flexibilnejší, zvýšiť platy. Táto snaha môže naraziť na odpor z rôznych zdrojov, vrátane priemyslu, odborov, problémom sa javí byť aj nedostatok polickej vôle