Nová legislatíva má Európskej únii pomôcť dosiahnuť zníženie emisií do roku 2030 o 30 percent oproti úrovni z roku 2005 v súlade s Parížskou klimatickou dohodou. Opatrenie sa týka odvetví, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ obchodovania s emisiami.
Medzi tieto sektory patria napríklad poľnohospodárstvo, doprava, stavebníctvo a nakladanie s odpadmi, ktoré spolu predstavujú približne 60 percent emisií skleníkových plynov v Európskej únii. Takzvané nariadenie o spoločnom úsilí je pokračovaním únijného systému obmedzovania emisií pre roky 2013 až 2020 a v ďalšej fáze sa ním budú zaoberať ministri jednotlivých členských štátov.
Štartovacím bodom má byť podľa parlamentu už rok 2018 namiesto roku 2020 pôvodne navrhovaného Európskou komisiou, aby sa tak predišlo zvyšovaniu emisií v prvých rokoch alebo odkladaniu obmedzovania emisií. Sú totiž krajiny, napríklad Poľsko či Česká republika, ktoré tieto ciele v poslednej dobe čoraz častejšie spochybňujú. V ich prípade to súvisí predovšetkým s uhlím, ktoré sami ťažia a pre ich priemysel a energetiku je dôležité, informoval ešte pred prijatím novej európskej legislatívy portál Climate Central.
Eurokomisár pre opatrenia v oblasti klímy a energetiky Miguel Arias Cañete počas utorkovej debaty povedal, že je proti tomu, aby sa do spomínanej legislatívy dostali emisné ciele pre rok 2050. Podľa neho je "príliš skoro" na to, aby si únia stanovila ciele pre tak vzdialenú budúcnosť, keď sa zatiaľ nevie, ako sa vysporiada s existujúcimi záväzkami.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
