Konsolidácia verejných financií SR sa na budúci rok opiera najmä o jednorazové opatrenia v celkovej hodnote 1,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vďaka nim síce cieľový deficit verejných financií v roku 2014 dosiahne 2,8 % HDP, no nezabezpečí sa ich dlhodobá udržateľnosť. Dnes o tom na základe návrhu verejného rozpočtu na roky 2014 až 2016 informovala Národná banka Slovenska (NBS).
"Ak by sa v roku 2013 prijali len dlhodobé opatrenia, v tomto rozpočte minimálne pre rok 2014 by nebolo potrebné prijímať dodatočné konsolidačné opatrenia pre naplnenie stanoveného rozpočtového cieľa," upozornila NBS. Ako však banka dodala, jednorazové opatrenia na druhej strane často nemajú tlmiaci efekt na ekonomiku krajiny.
Podľa banky nebude čerpanie eurofondov v nasledujúcich rokoch tak intenzívne, ako predkladá vládny návrh. Pri realistickom pohľade na ich čerpanie by mal štrukturálny deficit krajiny dosiahnuť na budúci rok 3,9 % HDP. Konsolidačné úsilie tak v tomto ohľade bude predstavovať -0,4 % HDP, čo znamená fiškálnu expanziu.
Pri splnení rozpočtových cieľov by sa mal verejný dlh zvýšiť až k hranici 57 % HDP v roku 2014, pričom následne by mal poklesnúť. Hranica 57 % nebude prekročená aj vďaka privatizácii štátneho majetku v celkovom objeme 1,3 % HDP. "V návrhu rozpočtu sa už v roku 2014 predpokladá prekročenie hranice dlhu 55 % HDP, v dôsledku čoho by malo dôjsť k viazaniu 3 % vybraných výdavkov v roku 2015," uviedla NBS. Ku viazaniu prostriedkov dôjde vďaka aktivácii ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý je nazývaný aj dlhová brzda.