StoryEditor

Ján Sihelský: Prvoradá je spokojnosť zamestnávateľa

24.09.2007, 00:00
Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Sihelský pre HN:

Nezamestnanosť na Slovensku nepretržite klesá už sedem mesiacov, a to aj napriek tomu, že oblasti služieb zamestnanosti sa v posledných rokoch nevenovala dostatočná pozornosť. Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Sihelský to chce zmeniť. Úrady práce budúcnosti majú podľa jeho predstáv aktívnou politikou a modernými manažérskymi metódami urobiť "atraktívny tovar" z každého, kto má seriózny záujem nájsť kvalitné uplatnenie na trhu práce. Jednou z ich hlavných úloh najbližších rokov bude riešenie problému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.

Podľa vašich údajov klesla miera nezamestnanosti na Slovensku pod magických desať percent. Štatistický úrad aj Eurostat uvádzajú síce o niečo vyššie percento, napriek tomu je pre vás tento údaj pravdepodobne príjemnou satisfakciou, spojenou s pocitom z dobre odvádzanej práce.
Ideálnym cieľom by bola nulová nezamestnanosť, ale to je, samozrejme, ťažko dosiahnuteľný ideál. Nezamestnanosť u nás kulminovala v roku 1999. To, že namiesto vtedajších 530-tisíc nezamestnaných máme dnes už len 240-tisíc, je zásluha viacerých faktorov. Náš podiel služieb zamestnanosti je nezanedbateľný v tom, že pomáha čo najviac k sebe priblížiť potreby zamestnávateľov a uchádzačov o zamestnanie. Nezamestnaných evidujeme na báze dobrovoľnosti. Reálne číslo nebude nikdy presné, ale je, samozrejme, vyššie ako to, s ktorým pracuje ústredie.

V septembri očakávame príchod nových absolventov na trh práce, zrejme teda nezamestnanosť opäť mierne narastie. Čo robiť ďalej, aby sa jej celkový klesajúci trend udržal?
V prvom rade rozšíriť sprostredkovateľské aktivity. Potrebujeme voľné pracovné miesta od zamestnávateľov a potrebujeme, aby bol zo strany občanov, evidovaných na úradoch práce, o tieto miesta záujem. Počty voľných miest rastú napriek tomu, že zanikla zákonná povinnosť zamestnávateľov nám ich nahlasovať. Osobne by som uvítal opak. Také sú aj súčasné európske trendy. Vedie nás to k tomu, aby úrady práce aktívnejšie spolupracovali so zamestnávateľmi a voľné miesta vyhľadávali. Máme však veľké rezervy v oblasti sprostredkovania práce pre ľudí, ktorí zamestnanie majú, ale nie sú s ním celkom spokojní. Vieme pomôcť aj im. Prácu s ich databázou musíme v budúcnosti skvalitniť. Chceme viesť ľudí k tomu, aby navštevovali úrady práce s aktívnym záujmom o prácu a urobiť z nich atraktívny tovar.

V tom vám však budú do veľkej miery konkurovať súkromné sprostredkovateľské agentúry. Na Slovensku ich pôsobí približne 540. Je to pomerne vysoký počet.
Často na rokovaniach počúvame, že zamestnávatelia viac dôverujú službe, za ktorú si zaplatia, ako tej, ktorú dostávajú zadarmo. Nie všetky agentúry majú seriózny prístup, nehovoriac o tom, že už len v Poľsku a na Slovensku je možné spoplatňovať ich služby nielen pre firmy, ale aj pre občanov. Dôležitá je dôvera zamestnávateľa zmysluplne nám voľné miesto nahlásiť. Je pravdou, že v poslednom období, od roku 2004, keď došlo k zlúčeniu služieb zamestnanosti so sociálnymi vecami, sa trhu práce nevenovala významná pozornosť. Predchádzajúca vláda urobila obrovský krok dozadu. Zoštátnila 14-miliardový majetok Národného úradu práce, ktorý bol nezávislý od štátneho rozpočtu, postavil veľmi dobré základy služieb zamestnanosti, vybudoval si dobrý kredit v očiach verejnosti aj sociálnych partnerov. V ďalších rokoch to malo iný dôvod. Tam musím pre zmenu bývalú vládu pochváliť. Nastavila dobre ekonomické parametre a finančnú politiku. Prílev zahraničných investícií vyvolal automatický pokles nezamestnanosti.

Uznesenie vlády zaviazalo verejný sektor na 20-percentnú redukciu počtu pracovných miest. Zdá sa, že zatiaľ ich najviac ubudne práve na úradoch práce. Máte nové plány. Budete mať však pre ich napĺňanie aj dostatok ľudských zdrojov?
Proces optimalizácie pracovných miest je v záverečnej fáze. Zrealizovali sme ju asi na 90 percent. Ubudne nám spolu 1 460 zamestnancov. Celý proces bude definitívne ukončený koncom roka. Potom budeme hodnotiť dosahy a prípadne prijímať opatrenia, ak by boli potrebné. Priebežné informácie nám zatiaľ signalizujú, že optimalizácia tak, ako sme ju nastavili, bola opodstatneným a efektívnym krokom. Napriek tomu, ak príde k dosahom, ktoré budeme musieť riešiť, počítame s možným presunom ľudských zdrojov v rámci systému a organizačných štruktúr jednotlivých úradov.



Napriek celkovému poklesu nezamestnanosti existujú naďalej sociálne skupiny, ktoré sú problematické. Stále máme príliš veľa dlhodobo nezamestnaných. Vaše prieskumy dokonca ukázali, že mnoho evidovaných uchádzačov ešte len čaká na svoju prvú pracovnú príležitosť.
Celá Európska únia má dva základné problémy. Kamkoľvek prídete, dozviete sa, že z pohľadu nezamestnanosti sú pre každú krajinu veľmi dôležité dve skupiny ľudí. Dlhodobo nezamestnaní a mladí. V rámci únie sme na tom dlhodobo najhoršie. Zhruba 104 660 ľudí je evidovaných bez predchádzajúceho pracovného zaradenia, pričom rozhodujúci podiel tvorí 46-tisíc uchádzačov, ktorí skutočne na svoju prvú pracovnú príležitosť ešte len čakajú. Zvyšok je doplnený ľuďmi z aktivácií, sezónnych prác, možno absolventskej praxe, ktorí však súvislé zamestnanie nad šesť mesiacov nemali. Pre túto skupinu pripravujeme v novom zákone o službách zamestnanosti aj nové nástroje. Chceme urobiť zásahom do novely ešte viac preto, aby títo ľudia mali viac možností. Budujú sa tímy, ktoré budú vypisovať tendre, bude možné uchádzať sa o zdroje z Európskeho sociálneho fondu formou takzvaných dopytovo orientovaných projektov. Strategický referenčný rámec bol schválený, teraz pôjde o konkrétne operačné programy. Doteraz sme problém mladých nezamestnaných riešili najmä absolventskou praxou. Zákon však za absolventa považuje toho, kto ukončil vzdelávanie maximálne pred dvoma rokmi a nemá viac než 25 rokov. Z tých 100-tisíc ľudí už mnohí túto podmienku nespĺňajú.

Pracujete aj so sociálnymi dávkami. Vláda sa ich snaží zvyšovať, s cieľom pomôcť slabším sociálnym vrstvám. V Česku sa ich mnohým oplatí zneužívať. Nehrozí niečo podobné aj nám?
Nejde o to, či sa to niekomu oplatí. Ide tu o životný štýl. Existuje veľká skupina ľudí, ktorá dobrovoľne prijíma iné hodnoty a vedie svoj život tak ako ho vedie. Keby sa im to oplatilo, stavali by si domy a kupovali autá. Nemusíme si zakrývať tvár pred týmto problémom. Vieme aj o zanedbaných rómskych štvrtiach a podobne. Tí ľudia jednoducho žijú tak, ako žijú. Osobne poznám človeka, ktorý pracoval vo Výskumnom ústave práce, sociálnych vecí a rodiny. Teraz je bezdomovcom. Zrútili sa mu hodnoty, dostal sa tam, kde je a stačí mu to.

To však nemôžeme určite tvrdiť o všetkých, ktorí sociálne dávky poberajú.
Netvrdím, že nikto sociálne dávky nezneužíva. Som však presvedčený, že ide o zanedbateľné množstvo. Dávka je najúčinnejšia vtedy, keď je určená na konkrétnu vec, bez prístupu k hotovosti. Boli sme napríklad pred pár týždňami v Česku, v Moste. Uvažujú tam podľa belgického vzoru o zavedení Sodex-ho poukážok na niektoré sociálne dávky. Sú s tým dobré skúsenosti. Osobne si myslím, že by nebolo dobré, keby sme vytvárali precedens eminentného nárastu sociálnych dávok, ktorý by nekorešpondoval s rastom životných nákladov a prevyšoval ich. To by nebolo dobré.

Paradoxne sa začíname dostávať do novej situácie. Pracovných miest je dostatok a nie je ich kým obsadiť. Chýbajú kvalifikovaní ľudia. Trh práce by mal byť pružnejší a flexibilnejší. Nebude ho príliš obmedzovať nový Zákonník práce?
Každý zásah má svoj vplyv. Táto otázka je však aj o tom, aká politická moc ovplyvňuje hospodárstvo a sociálnu politiku. My sme reprezentanti sociálnej demokracie. Náš pohľad na to, do akej polohy sa dostali v súčasnosti zamestnanci, bol taký, že zákonník treba jednoducho upraviť. Keď hodnotím rozhodujúce zmeny, tak z pohľadu zamestnávateľa je možno zákonník obmedzujúci. Vidím to však očami Európy, ktorá kráča inou cestou. Zrovnoprávnili sa vzťahy. Flexibilitu trhu práce podľa mňa však až tak zásadne neovplyvní.
Tá súvisí so širším okruhom problémov, týkajúcich sa mobility pracovných síl. Sociálnou politikou zamestnávateľa, mzdami, cestovaním za prácou, ubytovaním, rodinným zázemím a mnohými inými. Nástroje aktívnej politiky trhu práce môžu pomôcť občanovi negatívne stránky mobility ľahšie prijímať. Ako politickí nominanti sa chceme snažiť napríklad o lepšie využitie možností zdrojov ministerstva výstavby na stavbu sociálnych bytov. Stavať ich tam, kde ich potrebuje zamestnávateľ a trh práce, nie tam, kde ich potrebuje pán starosta.

Netreba uvažovať aj o zmene stratégie v oblasti zahraničných investícií? Predsa len, ak sa v 200-kilometrovom okruhu postavia dve továrne s rovnakým výrobným programom a každá potrebuje vyše päťtisíc kvalifikovaných ľudí, mala by s tým problém každá krajina.
Zahraničné investície sú pre našu ekonomiku prínosom. Z daní a odvodov investorov bude mať naša krajina profit. Nastavenie stimulov musí byť však dobre vykalkulované. Česi už napríklad uvažujú, či má zmysel naďalej podporovať zahraničných investorov, keď majú neobsadených 120-tisíc pracovných miest a v krajine pracuje už 50-tisíc Ukrajincov. Je to legitímna otázka. Európska únia sa chce zásadne zaoberať otázkou migrácie a emigrácie. Kontinent potrebuje 20 miliónov vysokokvalifikovaných pracovníkov. Tu už nepostačujú rekvalifikácie, treba urobiť novú stratégiu. Ponúkli sme pani ministerke, že by sme sa mohli inšpirovať nemeckým prístupom. Každý zamestnávateľ tam môže prijať zamestnanca bez pracovného povolenia, ak ho zazmluvní a zaviaže sa vyplatiť mu ročne minimálne 44-tisíc eur. Potrebujeme to aj my. Chýbajú nám lekári, vedci, vysokoškolskí pedagógovia, musíme uľahčiť zaplnenie tohto priestoru.

Konkurovať však zrejme európskemu pracovnému trhu tak skoro môcť nebudeme. Výška mzdy, ktorá je v iných krajinách atraktívnejšia, bude kvalifikovanú silu aj naďalej priťahovať oveľa účinnejšie.
Komunikujeme s investormi. Vieme, aké sú ich očakávania, ako rozmýšľajú, keď prichádzajú na Slovensko a ako kalkulujú. Záleží im na tom, aby boli pre pracovný trh atraktívni. Nejde len o platy. Myslím si, že netreba brániť mladým ľuďom, aby išli a hľadali svoje uplatnenie aj v zahraničí. Rozdiely sa budú postupne stierať. V minulom roku napríklad automobilový priemysel opustil rovnaký počet ľudí, ako sa doň zo zahraničia vrátilo. Z hľadiska fluktuácie registrujeme ešte stále vysoké čísla. Pribúdajú však aj benefity a firmy skvalitňujú svoju sociálnu politiku pre zamestnancov.

Kvalifikovanú pracovnú silu by sme mohli produkovať aj sami. Napríklad vďaka väčšiemu zladeniu trhu práce a jeho potrieb s naším školským systémom.
Či už ide o stredné, odborné, učňovské alebo vysoké školy, všetky musia vytvárať hodnoty. Vyrobiť tovar. V tomto prípade študentov, úspešných absolventov. Mnohé z nich sa málo zaujímajú o to, ako sa tento ich tovar predáva. Vrhnú ich do priestoru a nestarajú sa už o to, či pôjdu na úrad práce alebo na sezónne práce napríklad do Talianska. Na gymnáziách dnes máme štvorkárov. To je hanba. Ministerstvo školstva a aj vyššie územné celky by mali zmeniť svoj prístup. Vytvoriť si monitorovacie systémy. Kto im má pritom najviac pomáhať? Úrady práce. Tak je to aj v zahraničí. Neobjavujme Ameriku. Musíme reagovať na potreby zamestnávateľov. Tí platia dane a odvody. Pokiaľ naša nezamestnanosť bude v takej výške, v akej zatiaľ ešte stále je, tak pre nás musí byť prvoradá spokojnosť zamestnávateľa. Chce to čas, systém a tradíciu.

Celková nezamestnanosť je rekordne nízka. Stále však máme problém s niektorými vyslovene krízovými regiónmi, kde presahuje až 20 percent.
Spomeňme napríklad Rimavskú Sobotu. Do tohto regiónu bolo vložených už veľmi veľa peňazí. Do vzdelávania aj rôznych stimulov. Bez výrazného výsledku. Skladba obyvateľstva týchto regiónov a ich evidovaných nezamestnaných má obrovskú výpovednú hodnotu. Bol som už dvakrát v Rožňave v jednej krajčírskej firme, ktorá potrebuje 80 ľudí. Ozeta Neo Tornaľa nedávno padla a poslala na trh 130 nových nezamestnaných. Len o 30 kilometrov ďalej pôsobí firma, ktorá ponúka mzdy od 11- do 17-tisíc korún. Ľudia nie sú ochotní dochádzať do práce ani na túto krátku vzdialenosť. V regióne je pritom nedostatok šičiek. Niekedy sa možno bojíme nahlas povedať pravdu o tom, kto sú tí naši nezamestnaní. Ich životný štýl je často na takej úrovni, že jednoducho nemajú motiváciu v hodnotách a vyšších zárobkoch.

Kto je Ján Sihelský
Ján Sihelský pôsobil približne trinásť rokov vo funkcii riaditeľa úradu práce v Dunajskej Strede. Má vďaka tomu bohaté skúsenosti a dôkladne pozná systém aj pred transformáciou Národného úradu práce na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Počas svojej praxe pôsobil v štruktúrach hodnotiacich komisií projektov Phare. Oblasť služieb zamestnanosti pozná aj z "druhej strany", pretože približne tri roky pracoval aj ako projektový manažér v súkromnom sektore. V rámci svojho pôsobenia na tejto pozícii prispel okrem iného k vybudovaniu chránenej dielne pre viac ako 40 ľudí, ktorá funguje dodnes.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
10. máj 2024 05:28