Slovensko patrí k desiatim percentám najbohatších štátov sveta, ktoré sa podieľajú na polovici vypustených emisií do atmosféry. Minister životného prostredia Ján Budaj sa nedávno v rozhovore pre denník SME vyjadril, že by bolo dobré, keby niektoré energeticky náročné výroby zo Slovenska odišli. Pri odchode hlinikárne v Žiari nad Hronom by sa podľa neho nestratili ani významné príjmy do štátneho rozpočtu ani zamestnanecké miesta. Zisťovali sme, čo by presunutie priemyslu spôsobilo klíme a aký dosah by to malo na exportne orientovanú slovenskú ekonomiku.
Nižšie štandardy
Hutnícky priemysel, konkrétne výroba a spracovanie kovov, je pomerne významným odvetvím slovenskej ekonomiky. V minulých rokoch sa na tvorbe HDP toto odvetvie priamo podieľalo približne 3,5 až 4 percentami. Ak zarátame aj nepriame vplyvy, ako sú rôzne nadviazané obslužné služby, doprava či výroba elektriny, je jeho význam ešte väčší.
„Hutníci priamo zamestnávajú približne 4,5 percenta zamestnaných na Slovensku, čo tvorí viac ako stotisíc zamestnancov,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik trhu z UniCredit Bank. Úplný odchod tohto odvetvia zo Slovenska by tak podľa neho výrazne ovplyvnil aj ekonomiku ako celok.
Čo by sa stalo, keby sa tento priemysel naozaj presunul zo Slovenska preč? Z hľadiska globálneho životného prostredia by to nič neriešilo, skôr naopak, najskôr by to situáciu len zhoršovalo.
„Presun tohto druhu produkcie z európskych krajín vrátane Slovenska, kde existuje pomerne výrazný tlak na ekologizáciu produkcie, do krajín s voľnejšími požiadavkami na ekologický aspekt výroby by globálne emisie len zvyšoval. Odchod tejto produkcie zo Slovenska by neznamenal, že by sa na Slovensku znížil, nedajbože zanikol, dopyt po tomto type výrobkov,“ vysvetľuje Koršňák. Ekologická záťaž, v tomto prípade najmä emisie, by síce nevznikala priamo na Slovensku, ale Slovensko by sa na globálnom znečistení stále nepriamo podieľalo. Vzhľadom na menej ekologickú výrobu v krajinách, kam by sa najskôr produkcia presunula, dokonca viac ako v súčasnosti.
„Svoj podiel na globálnych emisiách by sme v úvodzovkách dovážali z iných krajín sveta,“ vraví analytik.
S týmto súhlasí aj ministerstvo životného prostredia. „Uvedomujeme si, že odchodom nášho priemyslu do zahraničia by sa problém emisií nevyriešil, keďže vo väčšine prípadov by sa výroba presunula do energeticky náročnejších fabrík s ešte väčšou emisnou intenzitou ako u nás a s oveľa nižšími emisnými štandardmi, ako platia v EÚ,“ uznáva tlačový odbor. Ako veľmi priemysel, ktorý máme v našej krajine, vlastne prispieva k zmene klímy na Slovensku a ako v podiele so svetom?
Slovensko sa podieľa na celosvetovej emisii skleníkových plynov do atmosféry menej ako 0,1 percenta. Taký je približne aj náš podiel na globálnej klimatickej zmene. „Zmena klímy na Slovensku je ovplyvnená predovšetkým globálnou klimatickou zmenou. Opatrenia a zásahy do klimatického systému, predovšetkým vo využívaní krajiny na Slovensku, majú skôr charakter adaptácie na klimatickú zmenu a globálnu zmenu klímy teda prakticky neovplyvňujú,“ hovorí Lapin. Rovnako majú podľa neho len malý vplyv na zmenu klímy na Slovensku.