3. Vďaka čomu sa stavali na nohy samotné afganské spoločnosti?

Snímka: Reuters

Povzbudili ich nové zákony, ktoré krajinu priblížili ku klasickému podnikateľskému prostrediu západného strihu – samozrejme, s prihliadnutím na tradične silné postavenie islamu. Významnú úlohu tu zohrali napríklad aj vzdelanejší pracovníci. Medzi nimi bolo veľa žien, ktoré mohli od pádu Talibanu v roku 2001 opäť chodiť do školy aj pracovať.

Výsledkom bol stabilný rast HDP. Ten v niektorých rokoch atakoval naozaj úctyhodné čísla. Napríklad v roku 2007 dosiahol 16,1 a o dva roky neskôr dokonca 17,2 percenta HDP. A mohol byť ešte vyšší. „Od kolapsu vlády Talibanu a invázie pod vedením NATO afganská ekonomika trvalo rástla vďaka prílevu zahraničnej pomoci a investícií. Bezpečnostné hrozby, nedostatočne rozvinutá infraštruktúra a všadeprítomná korupcia však ekonomické aktivity brzdili,“ píše vo svojej štúdii portál tradingeconomics.com.

Koniec Talibanu a príchod spojencov však nemal len pozitívne účinky. Kým fundamentálne hnutie po príchode k moci v roku 1996 tvrdo zatočilo s produkciou narkotík – najmä ópia, keďže drogy sú v príkrom rozpore s učením islamu – po roku 2001 sa táto situácia zmenila. Oslabenie Talibanu totiž znamenalo posilnenie ekonomického aj mocenského vplyvu kmeňových vodcov. A tí práve v pestovaní maku na ópium videli šancu na to, ako rýchlo zbohatnúť.

Paradoxne – hoci sa spojenci snažili povzbudzovať afganské úrady k boju proti produkcii a obchodovaniu s narkotikami, príliš sa im to nedarilo. Dôvodom bola skorumpovanosť úradníkov, ako aj silný vplyv kmeňových vodcov. Takže napriek snahám o ničenie polí s makovicami ich rozloha najmä na odľahlých miestach prudko narastala. Kým rok po invázii dosiahla v celej krajine necelých 75-tisíc hektárov, pred štyrmi rokmi sa podľa údajov Úradu OSN pre drogy a kriminalitu zvýšila takmer na 330-tisíc hektárov. A podiel narkotík na celkovom afganskom HDP dosiahol zhruba 10 až 15 percent.

K zhoršujúcej sa situácii prispel aj Taliban, ktorý síce za svojej vlády proti drogám bojoval, počas spojeneckej prítomnosti však využil ich potenciál na vyberanie poplatkov za pestovanie maku a svoje vlastné financovanie.

Najčítanejšie témy