5. Slovák v Silicon Valley pre HN: Za pol hodiny sa autom dostanete ku ktorémukoľvek gigantovi

Snímka: Archív HN

Vaša firma Tachyum pôsobí v kalifornskej technologickej mekke Silicon Valley. Je táto značka výhodou?
Nielen to. V Silicon Valley je aj finančná infraštruktúra a väčšie možnosti kapitálových investícií. Takisto keď hľadáte kontraktorov okolo výroby a podobné veci, tento ekosystém sa nachádza práve tu. V priebehu pol hodiny sa autom dostanete ku komukoľvek, koho potrebujete pre svoj produkt. Ak chcete napríklad vyrobiť prototyp na nejakej linke, tak za 30 či 40 minút si nájdete a dohodnete kontrakt na jeho výrobu niekde v okolí, napríklad vo Freemonte. Fakt, že je to lokalizované a je tam finančná, technická aj ľudská infraštruktúra, je nespornou výhodou. Zároveň sú tam mnohí zákazníci.

Ktorí napríklad?
Povedzme k sídlu Google máme 30 až 40 minút jazdy autom. Takýchto známych firiem je tam veľa. Aj preto s nimi môžeme viesť veľmi efektívnu komunikáciu. To znamená, že ak máme s nimi osobné stretnutie, na ktorom chceme niečo riešiť, netreba za nimi lietať, prípadne absolvovať celodennú cestu autom. Sadnete do auta a idete za nimi maximálne zopár desiatok minút. Čiže takáto koncentrácia skutočne má niečo do seba. A my vo firme jej prikladáme veľmi veľký význam. Jej efektivita je veľmi vysoká, lebo všetko sa dá riešiť osobným kontaktom počas dňa.

Stretávate sa ako šéf Tachyumu na osobných schôdzkach priamo s najvyššími predstaviteľmi známych firiem v Silicon Valley?
Nemôžem špecificky hovoriť o menách ľudí, s ktorými sa stretávam. Je to však rozumný predpoklad. Skôr to uvádzam ako príklad firiem, ktoré sú v našom najbližšom dosahu. Povedzme Amazon je asi 15 či 20 minút, Apple 15 minút, Cisco 20 minút, Facebook, ktorý prevzal bývalé sídlo spoločnosti Sun Microsystem, 30 až 40 minút. Pointa je v tom, že toto všetko sa nachádza na jednom mieste. Takže sa dá veľmi účinne rozprávať, osobne sa vidieť, ukázať im niečo z našej techniky, doviesť ich k nám do firmy a podobne.

Prenikli ste do tých najvyšších poschodí a komunikujete priamo s topmanažérmi?
Samozrejme. Môžem spomenúť napríklad firmu SandForce, naším exkluzívnym zákazníkom bol takmer dva roky Apple, ďalej sú to Intel, Toshiba, SanDisk a ďalší. S nimi všetkými sme sa stretávali či naďalej stretávame na tej najvyššej úrovni.

Máte už v Silicon Valley také meno, že si sám môžete vyberať, koho do tímu vezmete, alebo aj tam vládne nedostatok šikovných a talentovaných mozgov, podobne ako na Slovensku?
Keď sa bližšie pozrieme na naše odvetvie, tak uvidíte, že väčšina dobrých ľudí už pracuje v niektorej firme. Takýchto ľudí je v Silicon Valley skutočne veľa. U tých, čo nemajú robotu, je za tým obvykle nejaký dôvod. Priamo sa kandidáti zriedkavo oslovujú. Zväčša je na to infraštruktúra, robia to za nás recruiteri, ktorí majú portfólio potenciálnych adeptov. Najlepší a najhodnotnejší sú však väčšinou takí ľudia, ktorí sú niekde zamestnaní.

Prečo?
Pretože keď je nedostatok pracovnej sily a osloví vás niekto, kto si pol roka alebo rok nevie nájsť prácu, tak tam zrejme bude nejaký problém. Funguje to presne opačne, než si mnohí ľudia myslia. Recruiteri, ktorí svoju prácu vedia robiť naozaj dobre, dokážu identifikovať kvalitných ľudí. A tí sú skoro vždy zamestnaní v nejakom startupe, ktorý môže takisto ako vy pracovať na niečom zásadnom. Potom nasleduje ťažká úloha presvedčiť tohto zamestnanca, že vy máte väčší potenciál. Ak ho nemáte, prečo by mal potom prísť práve k vám? Ostane robiť tam, kde má zaujímavú prácu.

Firmy teda zvádzajú o kvalitných zamestnancov tvrdý boj?
Určite áno, v našom odvetví je nedostatok ľudí a medzi firmami vládne o nich súperenie. Vy im musíte ukázať, že u vás majú lepšie vyhliadky ako tam, kde pôsobia práve teraz. Takýchto ľudí vôbec nie je prebytok. Americké školstvo totiž neprodukuje dostatočné množstvo vzdelaných ľudí. Vzdelanostná úroveň tam nie je až taká dobrá. A ako to rieši Amerika? Dováža pracovnú silu z celého sveta ako vysávač. Keby jej produkovali dostatok, nemuseli by jej toľko voziť.

Dovážajú ľudí aj z našej krajiny? Sú Slováci v Silicon Valley úspešní?
Nielen Slovensko, ale celá stredná a východná Európa je v Silicon Valley známa tým, že jej školstvo má na dobrej úrovni prírodné vedy. Aj keď školy väčšinou vyučujú veci a poznatky, ktoré nie sú úplne najnovšie. Najzložitejším a zároveň najdôležitejším atribútom je to, aby študentov pri získavaní základov matematicko-prírodného vzdelania naučili myslieť. Až potom sa totiž budú vedieť adaptovať na nové podmienky. Tie školy, ktoré to dokážu, sú tak v porovnaní s priemernými univerzitami v Spojených štátoch v otázke vzdelania v oblasti prírodných vied na dobrej úrovni. Samozrejme, nehovorím teraz o špeciálnych zariadeniach, ako je Stanford alebo Massachusettský technologický inštitút MIT. Preto je celá východná Európa vrátane Rusov pre Američanov zaujímavá.

Ktoré ďalšie národnosti sú tu úspešné?
Napríklad Číňania. Súvisí to aj s tým, že čínske rodiny kladú veľký dôraz na vzdelanie svojich potomkov. Takže preto majú dobré základy a úspešné firmy ich berú do zamestnania. Poznám však aj veľa Slovákov, ktorí sú v Silicon Valley na celkom dobrých pozíciách. To znamená, že aj naši ľudia sa vedia uchytiť a uplatniť.

Máte aj vy medzinárodný tím?
Máme ľudí z Ruska, z Číny, z Európy, aj lokálnych Američanov. Samozrejme, aj Indov, ktorí sú veľmi šikovní. Avšak sú u nás aj ďalšie národnosti vrátane Slovákov.

Keď potrebujete získať nejakých ľudí, tak zrejme aj vy sa obrátite na recruiterov...
Áno, väčšinou to tak funguje. Avšak sú tu aj iné možnosti. Keď ste mali prechádzajúcu firmu, ktorú niekto odkúpil, tak zväčša máte zmluvu, že ľudia z tejto spoločnosti nemôžu počas jedného roka odísť k vám. A ak ste sa k nim správali férovo a dobre vás poznajú, mnohokrát prídu po roku pracovať do ďalšej vašej firmy. Takže v každej mojej firme bola minimálne polovica, ak nie ešte viac takých ľudí, ktorí už predtým pre mňa robili. Prídu jedine vtedy, ak sa u mňa cítia komfortne a jednáme s nimi korektne. To isté platí aj o spoločnosti Tachyum. Navzájom sa poznáme a vieme, čo od seba môžeme očakávať.

Vy ste už americký občan a vaša firma má v kolónke pôvodu napísané USA. Aj na Slovensku je však viacero globálnych spoločností. Dá sa už pomerne bežne presadiť globálne z našej krajiny, alebo ide o ojedinelé výnimky?
Povedal by som, že v našej oblasti je to stále skôr výnimka. Pretože slovenský trh je príliš malý na to, aby sa veľká investícia do firmy vrátila. Relatívne limitovaný je dokonca aj európsky trh.

Úspech týchto firiem, ale i fakt, že mnohí naši programátori sa presadili v zahraničí, môže hovoriť o tom, že to s našim školstvom nemusí byť až také zlé...
Nie je to síce také zlé, ale nie je ani zrejmé, že sa to zlepšuje. Mám skôr pocit, že rovnaké množstvo peňazí sa pri väčšom počte vysokých škôl delí na menšie sumy. Potom to vyzerá tak, že školy sú motivované maximalizovať počty svojich študentov. Ide to niekedy na úkor toho, čo produkujú. Zrejme dostanú viac peňazí, keď majú viac ľudí. Tým pádom sa však znižuje latka, lebo ten výsledok nie je taký, ako by sa čakalo. Pretože oni sa síce sústreďujú na získanie maximálneho počtu žiakov, avšak z toho, či sa týmto ľuďom podarí viac uplatniť, už nemajú žiadnu finančnú spätnú väzbu alebo iné benefity.

Kvalita tu zrejme ide na úkor kvantity...
Absolútne máte pravdu. Aspoň taký je môj osobný pocit.

Malo by si slovenské školstvo v tomto smere brať príklad od spomínaných špeciálnych amerických inštitúcií ako MIT či Stanford?
Treba si v podstate uvedomiť len to, že peniaze sú fixne dané. Keď sa delia väčšiemu množstvu subjektov, každému sa ujde menšia suma a kvalita je nižšia. Systém treba jednoducho nastaviť tak, aby školy produkovali nielen počet, ale aj taký typ ľudí, ktorých treba. Dnes pritom práve od počtu žiakov závisí, koľko dostanú peňazí. A to aj vtedy, ak produkujú ľudí s takým vzdelaním, po ktorom nie je veľký dopyt. Tam nie je žiaden stimul pre zvyšovanie kvality.

Najčítanejšie témy