4. Na čo stavila kamerunská vláda?

Snímka: Face2Face Africa

„Musíme spotrebovať, čo vyrobíme, a vyrobiť, čo spotrebujeme,“ vyhlásil nedávno kamerunský minister obchodu Luc Magloire Mbarga Atangana. Práve iniciatíva Made in Cameroon je podľa neho kľúčom k úspešnej realizácii plánu obnovy v krajine zasiahnutej pandémiou koronavírusu.
Ekonomika podľa neho potrebuje viac investícií do lokálneho potravinárskeho a výrobného sektora, aby sa podporila domáca produkcia aj spotrebiteľské návyky. Vláda preto zvýši pomoc miestnym poľnohospodárom napríklad pri zavlažovaní či zásobovaní hnojivami. Zároveň chce investovať do rozvoja vzdelania vo vidieckych oblastiach, kde vyše 20 percent ľudí stále nevie písať ani čítať a takmer štvrtina žije z menej ako dvoch dolárov na deň, čo je oficiálna hranicou chudoby.

Snímka: HN/Milan Záborský


Významnou súčasťou vládneho plánu bude aj príklon k zelenej a cirkulárnej ekonomike, ako i zvýšený dôraz na ochranu životného prostredia. Krajina je doslova zahltená plastmi. „Identifikovali sme 600-tisíc ton plastového odpadu. Je to číslo, ktoré núti všetkých aktérov zvýšiť úsilie v environmentálnej oblasti,“ uviedlo kamerunské ministerstvo životného prostredia a ochrany prírody.
Vláda preto zintenzívni podporu firmám a podnikateľom, ktorí sa venujú práve tomuto odvetviu. Jedným z nich je environmentálny inžinier Ismael Essome Ebone, ktorý stavia člny z plastových fliaš. Tie potom predáva rybárom a ďalším záujemcom. „Sú výrazne lacnejšie než drevené kanoe, ktoré navyše rýchlejšie podliehajú skaze a môžu sa ľahšie potopiť,“ tvrdí Ebone. Jedna takáto loď stojí zhruba 100 až 300 dolárov. Na jej výrobu sa spotrebuje asi tisíc použitých plastových fliaš, ktoré by inak v tom lepšom prípade skončili na skládkach, v tom horšom v prírode, v mori alebo v rieke.

Úrady chcú takisto zefektívniť využívanie zelených zdrojov energie a surovín, ako je drevo, ktoré sa čoraz častejšie používa pri varení či kúrení. Práve drevo, na ktoré sú kamerunské lesy bohaté, je jedným z hlavných exportných artiklov krajiny.
Z makroekonomického hľadiska doliehajú na Kamerun predovšetkým dosahy pandémie COVID-19, nízke ceny ropy i pretrvávajúce nepokoje v anglofónnych častiach krajiny. „Naši panelisti očakávajú, že ekonomika Kamerunu sa tento rok prepadne o 1,6 percenta hrubého domáceho produktu. Budúci rok by sa tempo rastu malo vrátiť do plusových čísiel a dosiahnuť 4,1 percenta HDP,“ uvádza sa v štúdii, ktorú HN poskytla analytická spoločnosť FocusEconomics.

Najčítanejšie témy