2. Ako sa krajina rozvinula za poslednú dekádu?

Snímka: Reuters

Aj tým si za ostatné štyri dekády prešla krajina, ktorá začiatkom augusta tohto roka oslávila presne 60 rokov od získania nezávislosti od Francúzska.
Veľa vecí sa zmenilo v decembri 2010, keď sa k moci dostal súčasný prezident Alassane Ouattara. Presadil významné ekonomické reformy, stavil na rozsiahle verejné investície do infraštruktúry, pritiahol zahraničných investorov z Číny, Európy aj ďalších kútov sveta. Za dekádu jeho vlády sa hrubý domáci produkt na obyvateľa viac ako zdvojnásobil. To isté platí i o celkovom objeme HDP, ktorý sa z vyše 25 miliárd dolárov v roku 2010 zvýšil na vlaňajších takmer 60 miliárd. „Jediné obdobie, keď sa ekonomike Pobrežia Slonoviny takto darilo, krajina zažila v dvoch dekádach po získaní samostatnosti, v rokoch 1960 až 1978. Táto éra dostala názov Slonovinový zázrak,“ píše v analýze hospodárstva krajiny ratingová agentúra Moody´s.
Priaznivé makroekonomické čísla uplynulého desaťročia však zakrývajú pretrvávajúce sociálne nerovnosti, pre ktoré napríklad niektoré produkty pochádzajúce z Pobrežia Slonoviny bojkotujú západní spotrebitelia. Je verejným tajomstvom, že veľkí pestovatelia kakaa, kávy či banánov často ovládaní mafiánskymí, zločineckými alebo povstaleckými štruktúrami využívajú na prácu na svojich plantážach ako otrokov deti. Tie buď priamo kradnú z chudobných dedín v džungli, dovezú ich zo susedných štátov alebo ich od rodičov kúpia doslova za pár drobných.

Týka sa to najmä výroby kakaa. Práve v tejto komodite je Pobrežie Slonoviny svetovou jednotkou. Na plantážach v krajine sa ročne urodia viac ako dva milióny ton kakaových bôbov, čo sú takmer dve pätiny celosvetovej produkcie. Druhá Ghana nevyrobí ani polovicu tohto množstva.
Detskú prácu v Pobreží Slonoviny považujú mnohí poprední európski výrobcovia čokolády za vážny problém celosvetovej produkcie kakaa. „Kriminálne skupiny doviezli z Mali na Pobrežie Slonoviny 200-tisíc detí, ktoré sú potom nútené pracovať na miestnych farmách. A presne to je dôvod, prečo my nikdy na výrobu našich čokolád nepoužívame kakao z Pobrežia Slonoviny. Kontroluje to však Organizácia pre slobodu práce, ktorá sa zameriava práve na prípady nútenej detskej práce,“ uviedol pred časom v rozhovore pre HN popredný producent čokolády Josef Zotter, majiteľ firmy Zotter Schokoladen Manufaktur a bývalý rakúsky EY Podnikateľ roka.
Podľa neho je to problém nielen v prípade kakaa, ale aj zberu kávy či banánov. Navyše to má aj politické pozadie. Keďže v krajine je z detskej práce veľký biznis, vďaka peniazom z nej sa k vplyvným pozíciám neraz dostávajú ľudia nielen na regionálnej, ale i na tej najvyššej úrovni.
Krajina pod vedením prezidenta Ouattaru sa však tejto nelichotivej nálepky chce čo najskôr zbaviť. Vláda podporuje masívne investície do služieb, telekomunikácií, stavebníctva, energetiky a verejných prác. Zároveň vo veľkom buduje základnú infraštruktúru vrátane ciest, železníc či elektrických a vodovodných sietí. Rozvíja sa nielen juh krajiny lemovaný pobrežím Atlantického oceánu, ale čoraz viac aj vnútrozemie. Ouattarova vláda vlani spustila veľkolepý plán štátnych výdavkov do verejnej infraštruktúry, ktorý by mal v priebehu dvoch rokov zhltnúť viac ako jednu miliardu eur.

Najčítanejšie témy