2. K akým reformám pristúpila krajina?

Snímka: Reuters

Ľudia sa vzbúrili proti prezidentovi Abdelazízovi Buteflikovi, ktorý krajine vládol pevnou rukou dve desaťročia. Takmer dvojmesačné protesty vyústili v apríli 2019 do jeho odchodu. Nástupcovi v prezidentskom úrade Abdalovi Madžídovi Tabbúnímu sa zatiaľ nedarí zjednotiť krajinu, v ktorej stále prevládajú politické nezhody i polarizácia obyvateľstva.
Aj to je dôvod, prečo časť zahraničných spoločností buď pozastavila chystané investície, alebo aspoň výrazne skresala svoje podnikateľské plány v Alžírsku. Okrem zlepšenia bezpečnostnej situácie a stabilizácie politickej scény požadujú aj hlboké reformy vedúce k skvalitneniu podnikateľského prostredia.
Prezident Tabbúní už síce avizoval reformy finančného a obchodného sektora, reštrikcie súvisiace s nákazou COVID-19 však zbrzdili ich prijímanie. Prisľúbil okrem iného priaznivejšie podmienky pre poskytovanie úverov firmám či vytvorenie mechanizmu, ktorý by ochránil investorov pred prepadmi hodnoty alžírskej meny dinár. Kým ešte pred piatimi rokmi bol výmenný kurz 100 dinárov za jeden dolár, dnes je to 130 dinárov. Ide však len o úradnú hodnotu, keďže alžírsky dinár nie je voľne zameniteľný. Na čiernom trhu by ste jeden dolár či euro dostali oveľa viac peňazí.
Ani tieto reformy však podľa expertov nestačia. „Súčasné ekonomické nastavenie bolo prijaté ešte v 80. rokoch minulého storočia vo vtedajšom politicko-ekonomickom kontexte otvárania trhu a liberalizácii ekonomiky. Oddelenie hospodárstva od politiky malo za cieľ vytvoriť životaschopnú ekonomiku bez politických zásahov. Začiatkom 90. rokov nasledovali ďalšie reformy zamerané predovšetkým na bankový systém, ktoré priniesli úplnú autonómiu centrálnej banky,“ cituje ekonomický server Algérie Eco miestneho finančného experta Murada Al-Besseghího.
Nedávna finančná kríza však podľa neho zdôraznila limity súčasného finančného systému. Vláda musí zohľadniť aktuálnu situáciu globalizovanej ekonomiky, reformovať energetický sektor a prijať niektoré opatrenia zamerané najmä na pritiahnutie zahraničných investorov a uľahčenie ich podnikania. To sa týka predovšetkým uvoľnenia prísnych regulácií pre západné firmy.

Aj tie spoločnosti, ktorí už v krajine pôsobia, totiž zvažujú svoje ďalšie pôsobenie na alžírskom trhu. Od jesene minulého roka postupne pozastavili svoju činnosť viaceré fabriky, ktoré na severe Afriky montovali celé vozidlá či súpravy kompletne alebo čiastočne rozložiteľných automobilových komponentov. Dôvodom bol fakt, že alžírska vláda v polovici minulého roka fakticky zablokovala dovoz týchto komponentov zavedením kvót na celkovú hodnotu v automotive sektore. Prezident Tabbúní to v rozhovore pre francúzsky denník Le Figaro koncom februára vysvetlil tým, že mnohé ekonomické problémy krajiny spôsobil neregulovaný dovoz tovarov zo zahraničia, čo v podstate zabilo domácu produkciu. „Fabrika Renaultu v Alžírsku nie je taká ako v Maroku. Ako môžeme vytvoriť pracovné miesta, ak nedochádza k žiadnej integrácii ani budovaniu subdodávateľských sietí s domácimi producentami?,“ spýtal sa alžírsky prezident.
Vládne opatrenie sa dotklo najmä tovární, ktoré spolu s lokálnymi partnermi prevádzkujú v Alžírsku globálne giganty ako francúzsky Renault, nemecká Volkswagen Group či juhokórejský tandem Hyundai-Kia. Fabrika Renaultu v prístavnom meste Oran na severe krajiny zastavila výrobu koncom februára. Továreň skupiny Volkswagen v meste Relizane ešte predvlani vyrobila viac ako 53-tisíc áut značiek Seat, Škoda a Volkswagen. Tieto čísla sa však vlani prepadli na 25-tisíc. „Dôvodom bol fakt, že automobilka dosiahla limit svojej kvóty 600 miliónov dolárov na hodnotu importovaných komponentov,“ pripomenula hovorkyňa španielskeho Seatu, ktorý patrí koncernu Volkswagen.
Produkcia továrne nemeckej automobilky v Relizane sa úplne zastavila v decembri minulého roka, keď fabrika nedostala licenciu na výrobu pre tento rok. Koncern však prejavil záujem pokračovať v Alžírsku. Je pripravený zmeniť svoju produkčnú stratégiu tým, že posilní kontrakty s domácimi dodávateľmi komponentov. „Stále máme záujem o tunajší trh,“ ubezpečila hovorkyňa Seatu.
Skupine Volkswagen navyše priťažil fakt, že šéfa alžírskej spoločnosti Sovac, ktorá je jej partnerom v severoafrickej krajine, zatkli na jar minulého roka pre podozrenia z korupcie.

Najčítanejšie témy