4. Pravá ruka šéfa OSN pre HN: Zbúrajme mýty o africkej migrácii

Pochádzate z Kene, ktorá je centrom inovácií a technologického rozvoja Afriky. Populácia metropolitnej oblasti Nairobi sa blíži k desiatim miliónom a naďalej rastie raketovým tempom. Ako v praxi funguje prepojenie medzi inováciami a urbanizmom v Keni?
Odpoviem vám pomocou niekoľkých faktov. Mnoho ľudí si predovšetkým neuvedomuje skutočnosť, že Keňa je jedinou krajinou v celej Afrike, ktorá na 100 percent liberalizovala kapitálový účet a všetky výmenné toky. Pritom iba liberalizácia finančných trhov môže umožniť vstup inovatívnych fintech spoločností do hry. A práve toto sa Keni podarilo. Môžem vám vymenovať hneď niekoľko afrických krajín, ktoré sa chvália, že budujú mestá s technológiami na vysokej úrovni. Ak však neliberalizujete finančné služby, nemôžete vybudovať fintech ekonomiku. Takže my sme v Keni uspeli práve vďaka tomu, že sme už v roku 1994 liberalizovali naše finančné trhy.

Snímka: OSN

Vy ste boli v rokoch 2002 až 2007 kenským ministrom obchodu a priemyslu. Podieľali ste sa osobne na týchto zmenách?
Áno. Keď som bol ministrom, tak náš kabinet prijal kľúčové rozhodnutie o legalizácii mobilných peňazí. A stihli sme to urobiť ešte pred tým, než by to spravil ktokoľvek pred nami. Dokonca ešte pred tým, než by hocikto vôbec mohol úplne pochopiť význam tohto odvetvia. Bolo to riziko, ktoré však Keňu z globálneho hľadiska postavilo do popredných pozícií, čo sa týka možností finančnej inklúzie prostredníctvom mobilných peňazí. A aj vďaka tomu má dnes prístup k mobilným finančným službám 85 percent kenskej populácie. Ešte je tu však aj tretí aspekt. Okolo celého ekosystému, ktorý vznikol v súvislosti s úspechom finančných technológií, prišli inovácie v logistike a ďalších oblastiach.

Čo v konečnom dôsledku pomohlo všetkým Keňanom...
Presne tak. Vďaka elektronickému trhu sa prakticky všetci malí producenti stali viditeľní pre potenciálnych zákazníkov. Posilnila sa konkurencia, čo pomohlo k tomu, aby sme všetky sociálne otázky mohli začať riešiť nie ako problémy, ale skôr ako výzvy a nové príležitosti. Tento ekosystém a s ním spojené ekonomické nastavenie sú pritom v rozvojových krajinách veľmi zriedkavé. Nie je to len o tom, čo urobila vláda. Vychádza to z celkového úsilia kenskej spoločnosti. Mali sme a stále máme veľa inovatívnych podnikateľov vo webovej oblasti. Prichádzajú k nám nielen z celej Kene, ale aj z mnohých iných krajín. Usadili sa u nás, aby tu budovali startupovú kultúru, ktorá je motorom ekonomického rastu. Pre mnohé africké krajiny to nie je úplne typická vec.

Práve v Nairobi sa nachádza Kibera, ktorá je s odhadovaným vyše jedným miliónom obyvateľov najväčším mestským slumom v Afrike. Môžu práve technológie pomôcť k tomu, aby si v budúcnosti každý človek z Kibery či ďalších chudobných oblastí Kene našiel slušné bývanie?
V tejto otázke zohrávajú kľúčovú úlohu najmä dva faktory. V prvom rade kenská vláda vypracovala pre slum Kibera programy pre nové bývanie. Prostredníctvom nich presunul štát majiteľom obydlí v slume peniaze, pomocou ktorých mohli výrazne zvýšiť kvalitu svojho bývania. Potom je tu však ešte druhý fenomén. Možno neviete, že spoločnosť Google zriadila jednu zo svojich najdôležitejších pobočiek vo svete v kenskej metropole. A práve tam trénuje mladých mužov a ženy zo slumu Kibera v písaní zdrojových kódov. Áno, jednu z hlavných kódovacích staníc na svete má Google práve v Nairobi. A veľmi podstatnú časť zdrojových kódov tejto súkromnej spoločnosti napísali programátori, ktorí sem počas uplynulých rokov prišli zo slumu Kibera. To je jasný dôkaz možností digitálnych technológií, ktoré vytvárajú pracovné príležitosti pre mladých ľudí a pomáhajú im stať sa inovátormi.

Akú úlohu by mala OSN a ďalšie medzinárodné organizácie zohrávať pri urbánnom plánovaní predovšetkým v krajinách tretieho sveta?
Medzinárodné inštitúcie v rámci OSN aj ďalší hráči by mali mať na pamäti v prvom rade fakt, že my môžeme byť iba katalyzátorom toho, čo sa stane. Konečné rozhodnutia musia brať do svojich rúk ľudia, ktorí žijú priamo na mieste, v rozvojových krajinách. My im poskytujeme tie najlepšie praktické skúsenosti z iných častí sveta. Pokúšame sa presviedčať vlády a politikov, aby sa nebáli prijať zodpovednosť a napĺňať sľuby týkajúce sa znižovania uhlíkovej stopy. Aby kládli dôraz na sociálnu inklúziu, investovali do kreatívnej ekonomiky a zlepšovali životy aj možnosti pracovného uplatnenia ľudí. Práve to je veľmi jasná cesta, ako povzbudzovať krajiny, aby budovali zdravé a trvalo udržateľné inteligentné mestá. Je to jedna z oblastí, ktoré podporovať. A výsledky našej práce dokazujú, že takáto politika naozaj funguje.

Ďalšou dôležitou témou je migrácia. Mnohí mladí a vzdelaní ľudia odchádzajú z afrických krajín do Európy alebo Spojených štátov. Môže zlepšenie kvality bývania a budovanie infraštruktúry pomôcť rozvojovým ekonomikám udržať si týchto ľudí?
Tu treba pripomenúť jednu dôležitú vec. Naša organizácia vypracovala veľkú analýzu o migrácii. Jedno z najzásadnejších zistení znie, že najväčšia migrácia v Afrike prebieha v rámci kontinentu, teda z jednej africkej krajiny do druhej. Je nevyhnutné zbúrať mýty, že väčšina afrických migrantov smeruje do Európy alebo Spojených štátov. Skrátka to nie je pravda, za lepším životom alebo za mierom smerujú do iných kútov Afriky. Druhá dôležitá vec je to, že migranti sú významným prínosom pre hostiteľské ekonomiky. Môžete to dobre vidieť na príklade migrantov v komunitách, do ktorých sa im podarilo v zahraničí začleniť. Skutočne prinášajú svojej novej krajine podstatné ekonomické benefity. Sú veľmi podnikaví a z ich biznisov vo väčšine prípadov ťažia práve hostiteľské krajiny. Niektoré z týchto benefitov sa vo forme remitencie vracajú takisto do krajín pôvodu migrantov.

Na druhej strane chudobné africké štáty takto prichádzajú o talentované mozgy...
Je pravda, že odchod talentovaných ľudí s rôznymi zručnosťami je stratou pre každú ekonomiku. Je preto mimoriadne dôležité, aby vlády popri budovaní infraštruktúry investovali do jasnej stratégie tvorby pracovných miest, do nových príležitostí a priťahovaní investícií. Práve to by si mali vlády určiť ako prioritné sektory, ktoré dokážu zvyšovať zamestnanosť, možnosti každého človeka, a tým pádom posilňovať mier aj optimizmus ľudí. Vtedy môžeme čakať aj migráciu opačným smerom, teda že ľudia sa budú vracať späť do krajín svojho pôvodu, aby ich pomohli budovať.

Pomáhajú bohaté krajiny a medzinárodné organizácie dostatočne chudobnejším regiónom alebo tu vidíte priestor na zintenzívnenie podpory?
Rozhodne nerobia dosť, mohli by toho robiť viac. My napríklad v tomto smere pracujeme na dohode s nemeckou vládou. Najlepším spôsobom, ako riešiť migráciu na miestach ako je Afrika, je budovať pracovné príležitosti priamo v daných krajinách. Štáty, ktoré využívajú zdroje získané z migrácie, by urobili oveľa lepšie, ak by tieto peniaze investovali do budovania mieru, vytvárania pracovných príležitostí a zlepšovania možností zamestnať sa v krajinách, odkiaľ tieto zdroje pochádzajú. Takže to, čo sa doteraz urobilo, rozhodne nie je dostatočné. A dôležité je najmä pomáhať vládam v krehkých demokraciách krajín, ktoré v uplynulom období prešli vojnovými konfliktami. Ak tam budete vytvárať pracovné miesta, budovať infraštruktúru pre zvyšovanie zamestnanosti a podporovať vzdelávanie, bude to dobrý spôsob, ako prispieť k zastaveniu alebo aspoň obmedzeniu neželanej migrácie.

V rámci OSN má vaša organizácia na starosti obchod a rozvoj. Kto je v tejto oblasti najvýznamnešjím darcom alebo investorom – veľké krajiny, inštitúcie, miliardári alebo súkromné spoločnosti?
Čo sa týka investícií, tak najdôležitejšími hráčmi sú súkromné spoločnosti a ich kapitál. Našou úlohou nie je presviedčať ľudí a firmy, aby pomáhali svojimi peniazmi. My sa snažíme spájať príležitosti pre podnikateľov, ktoré povedú k všeobecnému rastu. Treba si totiž uvedomiť, že úspech vyváženej investície je benefitom tak pre investora, ako aj pre hostiteľskú krajinu. Usilujeme sa práve toto demonštrovať na konrétnych príkladoch. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby boli tieto investície účinné a priniesli čo najväčšie vzájomné benefity. Zároveň sa rozvíja pozitívna psychológia. Takže ak by som to mal zhrnúť, svojimi peniazmi pomáhajú hlavne súkromní investori. Úlohou štátov je potom zabezpečiť im v praxi čo najlepšie a najférovejšie investičné podmienky.

Ktoré krajiny sú v tomto smere najaktívnejšie?
To sa neustále mení a variuje podľa jednotlivých období. Momentálne je v Afrike najväčším investorom Čína. Boli sme však takisto svedkami výrazného nárastu vnútroafrického investovania. Najmä Juhoafrická republika má významné cezhraničné investície, držať krok sa s ňou snažia taktiež Nigéria a Keňa. Maroko sa nedávno stalo dôležitým hráčom v investíciách vo finančnom sektore naprieč celým kontinentom. Takže sú tam rôzni aktéri. Nie je to len jednostranná záležitosť Číny, hoci nepochybne práve jej investície v priebehu uplynulých 20 rokov narástli najvýraznejším spôsobom.

Je to dobrý signál? Niektorí politici a experti varujú, že vznikne príliš veľká závislosť od čínskych peňazí a ďalší hovoria dokonca o hrozbe novodobého kolonializmu...
Ja som na túto tému počul rôzne vyjadrenia z USA aj Európy. Nemyslím si však, že to je pravda. Pretože Čína investuje aj v Európe či v Amerike. Tam to nikto nepovažuje za kolonializmus, ale v Afrike už áno. Je pomerne zábavné, ako sa dá rôznymi spôsobmi pozerať na túto vec. Európsky obchod s Čínou rastie a Európa je z toho veľmi šťastná. Nikto však nehovorí, že Číňania kolonizujú Európu, nepočuť hlasy o čínskej kolonializácii Európy. Bez najmenších pochybností to je dvojaký meter. Investície z Číny sú často veľmi dobré, majú vysokú kvalitu prípadne ide o výhodné kontrakty. Najlepší spôsob, ako vyriešiť podobné obavy, je povzbudzovať krajiny, aby poskytovali o týchto investíciách viac údajov, otvorene a transparentne informovali o podrobnostiach kontraktov. Treba hovoriť o kvalitách čínskych investícií a nie ich iba onálepkovať ako formu kolonializmu. Veď napokon podobným spôsobom by sme predsa mohli aj americké investície označiť za kolonializmus.

V ktorých oblastiach vidíte najväčšie príležitosti na investičnú spoluprácu?
Existuje viacero oblastí, v ktorých by infraštruktúra potrebovala skvalitnenie. Len v afrických krajinách si vyžaduje investície vo výške viac ako 1,2 bilióna dolárov, napríklad do rozvoja železníc, cestných komunikácií či energetika. Všetky tieto sektory poskytujú investičné príležitosti. Takisto segment bývania je veľkou výzvou pre africké ekonomiky. Na investície vyzývajú aj akademické inštitúcie. Portfólio oblastí, ktoré sa môžu podporovať tak verejnými, ako aj súkromnými investíciami je teda skutočne rôznorodé.

Vidíte nejaké investičné príležitosti v Afrike aj pre malé stredoeurópske krajiny ako je Slovensko?
Investičná konkurencieschopnosť Slovenskej ale i Českej repubiky sa v poslednom období výrazne zvýšila. Na Západe existuje veľa tradičných výrobcov. Dizajn vyvíjajú v západnej Európe, produkciu však presunuli do východnej Európy. Takéto investície sú znakom kvality ľudských zdrojov v týchto republikách. A práve tento model je teraz pre nás veľmi zaujímavý. Váš region však potrebuje zlepšenie investičnej politiky a transparentnejšie národné úrady pre hospodársku súťaž. V niektorých krajinách východnej Európy majú silné slovo oligarchovia, inde sme v biznise svedkami neudržateľných praktík pri investovaní. Na druhej strane je tam veľký nárast nových technológií, najmä digitálnej ekonomiky. Naša organizácia spolupracuje s vládami vášho regiónu. Diskutujeme, ako pri investovaní zotrvať v medziach zákonov o hospodárskej súťaži, alebo napríklad ako nakresliť národnú politiku rozvoja digitálnych zručností. Delíme sa s nimi o tie najlepšie praktiky. Takže vo vašom regióne sa angažujeme aj takýmto spôsobom.

Máte teda so strednou a východnou Európou priamy kontakt?
Áno, samozrejme. Pracujeme s vládami v tomto regióne, od Estónska cez Lotyšsko cez Slovensko a Česko nadol až po Severné Macedónsko a Arménsko. Spolupracujeme s národnými úradmi pre hospodársku súťaž v postsovietskych krajinách na tom, ako modelovať a aktualizovať udržateľné investičné politiky a zákony. Naša organizácia kladie práve na toto veľký dôraz.

Vo svojich príhovoroch na celosvetových konferenciách sa často venujete prepojeniu moderných technológií s rozvojom urbanizmu. Znamená to, že inovácie považujete za kľúčový prvok v budovaní mestského prostredia?
Určite áno, je to jedna z našich najväčších výziev. Urbánne oblasti sa stávajú najdôležitejším miestom pre bývanie ľudí na celej Zemi. Opúšťajú vidiecky spôsob života, aj preto že rurálnych oblastí na Zemi rýchlo ubúda. Je tu aj množstvo ďalších trendov, ktoré vedú k masovému rozširovaniu mestských oblastí. Znamená to, že všetky problémy spojené s úsilím dosiahnuť prosperitu pre každého jedného človeka sa budú riešiť priamo v mestách. A keďže jednou z hlavných ciest, ako zaistiť pokrok ľudstva, sú inovácie, musíme sami sebe položiť zásadnú otázku – do akej miery by podnikatelia, medzinárodné inštitúcie aj celá spoločnosť mali do rozvoja nového spôsobu uvažovania a využívania inovatívnych technológií zapojiť mestské úrady? Často je to vo veľmi obmedzenej miere. Väčšina z nich rokuje s národnými vládami, ktoré však majú limitované možnosti pri plánovaní rozvoja miest. To je však len jeden aspekt tejto otázky.

Aký je ten druhý aspekt?
Druhá vec je prepojenie medzi inováciami a kultúrou. V rozvojových krajinách vidíme rýchly nárast významu kreatívnej ekonomiky. Kultúrne odvetvia ako je divadlo, hudba alebo film už ani zďaleka nie sú určené výlučne pre zábavu konzumentov. Stáva sa z nich neoodeliteľná súčasť živobytia a tvorby pracovných miest predovšetkým pre mladých ľudí v mestských oblastiach. Takže musíme premýšľať nad tým, ako môžeme inovatívne formovať kreatívne priemysly. Je mimoriadne dôležité pochopiť kultúrnu dynamiku urbánnych obydlí, aby sme mohli rozvíjať nové spôsoby uvažovania smerujúce k naplňovaniu inkluzívnej prosperity. A práve to je jedna z hlavných ideí práce mojej organizácie.

Kto je Mukhisa Kituyi
Do funkcie generálneho tajomníka Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) nastúpil začiatkom septembra 2013. Predtým pôsobil ako exekutívny šéf Kenského vládneho inštitútu. V rokoch 2002 až 2007 bol kenským ministrom obchodu a priemyslu. Vo februári tohto roka bol účastníkom Svetového urbanistického fóra v Abú Zabí, kde Slovensko reprezentovala organizácia Habitat for Humanity.

Najčítanejšie témy