3. Ako naše mestá zvládajú demografiu?

Snímka: flickr.com

Viedeň je však na rozdiel od Bratislavy do značnej miery kozmopolitná – vzhľadom na nemčinu láka študentov či zamestnancov aj z Nemecka alebo Rakúska, ale tiež imigrantov z krajín z Balkánu, z Turecka, z arabského či z ďalších kútov sveta.
Migrácia zo zahraničia začala rásť aj v Bratislave najmä vďaka centrám zdieľaných služieb, ani zďaleka však nedosahuje úrovne Viedne. Čísla hovoria jasne – kým obyvateľov Viedne rýchlo pribúda a sťahujú sa sem najmä mladí ľudia, slovenská metropola bojuje s presne opačným problémom. „Zatiaľ čo populácia Viedne narástla za dve dekády zhruba o 20 percent, Bratislava v tomto smere skôr stagnuje. Masová emigrácia mladých Slovákov v uplynulých desaťročiach navyše povedie k rýchlemu starnutiu obyvateľstva v nasledujúcich dekádach. Do konca storočia sa odhaduje zníženie obyvateľstva Slovenska takmer o tretinu, kým Rakúsko bude v tomto smere prevažne stagnovať,“ konštatuje vo svojej nedávnej publikácii Bratislava a Viedeň – mestá-dvojičky s veľkým potenciálom trio rakúskych ekonómov Mario Holzner, Roman Römisch a Doris Hanzlová-Weissová.

Kým Viedeň by sa podľa odhadov mala do dvoch rokov vrátiť v počte obyvateľov nad dva milióny a veľkú časť budú tvoriť mladí ľudia, v prípade Bratislavy to vôbec nevyzerá tak optimisticky. Počet obyvateľov by sa do polovice tohto storočia mal síce vyšplhať zo súčasných vyše 420-tisíc na viac ako 450-tisíc, vekové zloženie populácie však bude oveľa nepriaznivejšie než v prípade rakúskej metropoly. V roku 2050 by tak až 30 percent Bratislavčanov malo byť v postproduktívnom veku – teda 65 a viac rokov. V súčasnosti je to zhruba 17 percent.

Najčítanejšie témy