5. Rozhovor: Ľudia by mali za svoje zabezpečenie zodpovedať sami

Snímka: TASR/Martin Baumann

Na Slovensku sme mali 12 rokov vládu „sociálnej demokracie“. Stal sa za ten čas náš štát sociálnejším?
Za podstatné považujem to, že aj pod plášťom sociálnosti a sociálnej solidarity či sociálnej spravodlivosti u nás v ostatných rokoch rastie rozsah a intervenčný vplyv štátu, ktorý negatívne obmedzuje súčasnú a budúcu životnú úroveň. Verejné výdavky sa napríklad len od roku 2010 do roku 2019 zvýšili približne o 12 miliárd eur. Výrazne k tomu prispievajú veľké a vďaka ostatným vládam rastúce zákonné nároky v nereformovanom sociálnom systéme, a to aj ľuďom, ktorí ich vzhľadom na svoje finančné možnosti nepotrebujú. Ide napríklad o dávky sociálneho poistenia či podpory rodiny ako univerzálny prídavok na dieťa a rodičovský príspevok. Rastúce výdavky živia aj sociálne balíčky s krátkodobo viditeľnými populistickými účinkami. Osobitnú ekonomickú záťaž predstavuje enormné zvyšovanie minimálnej mzdy a dlhodobo najväčšou sekerou je zavedenie stropu dôchodkového veku na 64 rokov. Rastúce náklady sociálneho štátu aj u nás tlačia na rast daňovo-odvodového zaťaženia, verejného dlhu a výrazne na zvýšenie dlhodobých implicitných záväzkov, ktoré sa najmä kvôli zavedenému dôchodkovému stropu podľa ministerstva financií zvýšili o dvojnásobok HDP ekonomiky.

Ak porovnáme Slovensko s krajinami západnej Európy, aká je u nás veľkosť sociálneho štátu?
Celkové verejné výdavky na sociálne zabezpečenie boli podľa Eurostatu v roku 2018 na Slovensku na úrovni 14,3 percenta HDP. Boli tak vyššie o jeden percentuálny bod ako vo Švajčiarsku a napríklad o vyše päť percentuálnych bodov ako v Írsku a nižšie ako vo viacerých krajinách s rozsiahlym sociálnym štátom, napríklad v Spojenom kráľovstve, Nemecku, vo Švédsku, v Rakúsku a vo Francúzsku, v ktorom dosiahli až 24 percent. Tieto západné krajiny s vyššou mierou prerozdeľovania sociálnych transferov naakumulovali v minulosti podstatne väčšie bohatstvo ako Slovensko. To však aj takto podkopávajú, v medzinárodnom ekonomickom porovnávaní strácajú a aj v nich je takýto model neudržateľný. Štedro sú nastavené aj u nás viaceré sociálne dávky, aj keď sú nižšie ako v sociálnych štátoch na Západe. Ich štedrosť vnímam v kontexte obmedzených zdrojových možností a ich zamerania významne nad rámec zdôvodniteľnej pomoci reálne chudobným. Týka sa to predovšetkým dávok sociálneho poistenia, napríklad materskej dávky vo výške 75 percent hrubej mzdy a starobného dôchodku na úrovni 42 percent k priemernej hrubej mzde. Pri aktuálnom nadmernom odvodovom zaťažení je nereálne očakávať do budúcnosti udržanie tejto miery náhrady v priebežnom dôchodkovom systéme.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Vyskúšajte digitálne predplatné a dočítajte článok až do konca.
-89%

MIMORIADNA AKCIA

Získajte prístup ku kompletnému obsahu
len za 1 €

VYSKÚŠAŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Najčítanejšie témy