S rôznymi opatreniami prišli aj centrálne banky. V rámci eurozóny Európska centrálna banka napríklad zjemnila požiadavky pre európske finančné domy a banky tak budú môcť použiť aj časť prostriedkov z proticyklického vankúša.

Taktiež sa predĺžia špeciálne refinančné operácie, prostredníctvom ktorých ECB požičiava peniaze bankám, a to až do roku 2021. Na rozdiel od amerického Fedu však zatiaľ nepristúpila k zníženiu úrokových sadzieb.

Americká centrálna banka pritom v rámci boja proti koronavírusu pristúpila k razantnému znižovaniu úrokov o jeden celý percentuálny bod. Okrem toho sa zaviazala, že bude nakupovať dlhopisy. Už v pondelok však trhy ukázali, že tento krok investorom nenavrátil istotu a akcie naďalej padali.

Ako vo svojom komentári pre Financial Times vysvetlil aj Patrick Jenkins, tieto finančné „bazuky“ a bezprecedentné kroky nedokážu ekonomiku uchrániť pred krízou. Banky sú na tom totiž vďaka prísnym pravidlám síce lepšie ako boli pred poslednou krízou, teraz však Európska centrálna banka začala pravidlá povoľovať práve v súvislosti s koronavírusom.

Pravidlo o proticyklickom vankúši v Spojených štátoch zasa nikdy nebolo ani uplatnené. Banky tak už nie sú také stabilné, ako sa ešte pred časom zdalo. Hlavným problémom je však to, že svetový dlh sa neustále zvyšuje a jeho kvalita je čoraz horšia.

Ako upozornil Jenkins, na konci tohto mesiaca by mal dosiahnuť o 50 percent vyššiu hodnotu ako v roku 2008. Ešte na jeseň minulého roka pritom Medzinárodný menový fond varoval, že 40 percent korporátnych dlhopisov by nebolo v prípade prudšieho poklesu ekonomiku obslúžiteľných. Stačil by pritom iba spolovice taký pokles ako v roku 2008 pri začiatku finančnej krízy.

Najčítanejšie témy