Nie všetci mali to šťastie a mohli privatizovať v 90. rokoch. Ďalšou osvedčenou cestou ako sa dostať k miliónom tak boli a zrejme aj vždy budú dobré kontakty, a to predovšetkým s politikmi pri moci.
Najlepším príkladom je asi príbeh Juraja Širokého, vlastníka neslávne známej spoločnosti Váhostav. Aj on však svoju cestu začal privatizáciami a to cez riadenie vyššie spomínaných Harvardských investičných fondov, vďaka ktorým sa dostal k podielom vo viacerých dôležitých podnikoch na Slovensku.
Na to, aby zbohatol a získal vplyv mu však pomohlo vlastníctvo Váhostavu-SK, nástupcovi po Váhostave. Pôvodná firma prešla reštrukturalizáciou, zostali jej dlhy a vedľa vznikla jedna nová, ktorá si ponechala jej kontrakty.
Nový Váhostav, ktorý už vlastnil Široký dostal od štátu veľké zákazky na výstavbu diaľnic. Ponúkala totiž výrazne nižšie ceny ako konkurencia, neskôr sa ale ukázalo, že boli nereálne a firma neplatila dodávateľom.
Dobrou kombináciou však bolo aj mať známosti a začať podnikať v IT sektore. Ten bol totiž v 90. rokoch na Slovensku veľmi málo rozvinutý, už však na dvere klopala doba elektronizácie a do štátnej správy bolo potrebné zaviesť množstvo systémov.
To využil ďalší so slovenských milionárov, Michal Lazar.Ten už v roku 1990 založil spolu s rakúskymi partnermi IT firmu Columbex International. Postupne ju ovládol, no a štátne zákazky sa iba sypali.
Práve táto spoločnosť bola zapletená do viacerých káuz, možno tou najznámejšou je nástenkový tender, pri ktorom bola verejná súťaž iba naoko. Lazar okrem toho vlastní Tatravagónku, ktorú získal aj spolu s Alexejom Beljavevom.
Kontakty zrejme pomohli aj rozvoju finančnej skupiny Penta a to predovšetkým v oblasti zdravotníctva. Väzby medzi Pentou a štátom sa ukázali už dávno a je mnoho prípadov kedy ľudia, ktorí pracovali v zariadeniach Penty prešli do štátnych inštitúcií a naopak. Meno majiteľa Penty Jaroslava Haščáka sa okrem toho spomína aj v spisoch Gorila.
Kontakty pomohli aj finančnej skupine J&T a to hneď pri jej zrode. Tentokrát však nešlo o známosti so štátom ale o rodinu.
Otec Patrika Tkáča totiž šéfoval Investičnej a rozvojovej banke a ako samotní zakladatelia J&T viackrát priznali, práve to im pomohlo dostať sa do pozornosti najdôležitejším menám v slovenskom biznise.