Najviac ľudí z rebríčka začalo svoju kariéru privatizáciou veľkých podnikov začiatkom 90-tych rokov. Boli to tie najlepšie roky na zrod budúcich milionárov. Obrovské podniky sa predávali pod cenu, ruka zákona bola neistá a ľahko sa dalo dostať k firmám s veľkou hodnotou.
Nie všetci však postupovali rovnako a medzi tými, čo svoj majetok vybudovali na základe privatizácie sú veľké rozdiely.
Privatizácia vlastného zamestnávateľa
Niektorí v podnikoch, ktoré neskôr sprivatizovali, začali pracovať ešte za socializmu. Príkladom je Jozef Antošík. Ten začal ešte počas socializmu pracovať v štátnom podniku Chemicelulóza, dostal sa až na pozíciu generálneho riaditeľa a v 90. rokoch ho so spoločníkmi sprivatizoval a premenoval na dnes už všetkým známe Tento.
Podobný príbeh má za sebou aj Slavomír Hatina, táto privatizácia však bola kontroverzná. Ešte za bývalého režimu začal pracovať v Slovnafte na robotníckej pozícii a postupne sa vypracoval na vrcholné pozície. Spolu s ostatnými manažérmi podniku v 90. rokoch docielili, aby mohli Slovnaft sprivatizovať cez spoločnosť Slovintegra.
Aj keď to vyzerá ako idylický príbeh, Think thank MESA 10 túto privatizáciu označil za najväčšiu privatizačnú kauzu v dejinách Slovenska. Slovintegra neskôr Slovnaft predala maďarskému MOL-u.
Podobným spôsobom začínal aj rodák zo Skalice, Ivan Kmotrík, ktorý je dnes 20. najbohatším Slovákom. Pred pádom režimu pracoval v distribučnej firme, neskôr sprivatizoval polygrafickú spoločnosť Grafobal.
Ako sám priznal v rozhovore pre Trend, privatizovali tí, čo mali kontakty. „Bez toho, aby ste mali nejakého kamaráta alebo známeho nefunguje nič,“ uviedol vtedy.
Privatizácia po známosti
Najvýhodnejšie bolo sprivatizovať podnik cez známosti a to predovšetkým s politikmi pri moci. Ďalší milionár z rebríčka Milan Fiľo sprivatizoval v 90-tych rokoch počas éry Vladimíra Mečiara ružomberské papierne.
To ho priviedlo k bohatstvu a neskôr svoje podnikanie rozšíril za hranice Slovenska do viacerých európskych štátov.
Priateľstvo s Vladimírom Mečiarom pomohlo aj Vladimírovi Poórovi, ktorý sa v HZDS angažoval už na začiatku 90. rokov. V tomto období vyhľadával rôzne privatizačné možnosti a podarilo sa mu získať rôzne strojárenské podniky.
Bojovať o podnik v súťaži
Nie všetci však privatizovali cez známosti, príkladom môže Štefan Kassay, ktorý spolu s Pavlom Jakubcom vlastnia Seditu. Kassay v 90. rokoch pracoval v Prahe pre americkú firmu, v ktorej rozbiehal privatizačné projekty zahraničných firiem.
Neskôr si povedal, že bude privatizovať aj on a spolu s Jakubcom sa zapojili do súťaže o Sereďské pekárne, ktorú vyhrali. Práve táto dvojica je novinkou v tohtoročnom rebríčku milionárov.
Kupónová privatizácia
Privatizácia bola štartom aj pre finančné skupiny Penta a J&T, no až neskôr. Majitelia oboch sú na popredných priečkach rebríčku najbohatších Slovákov. Druhá vlna privatizácie sa realizovala cez kupóny, kedy mohli obyčajní ľudia získať podiely vo veľkých podnikoch cez kupónové knižky, ktoré dostali od štátu.
Do hry sa však zapojili investičné fondy, ktoré kupón skupovali s tým, že klientom nájdu výnosné investície. V mnohých prípadoch však investičné fondy podniky iba vytunelovali a klientom žiadne dividendy nevyplácali Asi najproblémovejším bol Harvardský investičný fond.
Jeden z takýchto fondov kúpila aj J&T od rakúskej banky a takto sa dostala do prvej ligy slovenského biznisu, keďže sa jej otvorili dvere do mnohých podnikov.
Rovnakou cestou prešla aj Penta, ktorej majitelia začali obchodovať s cennými papiermi ešte za Mečiarovej vlády. Prvý veľký obchod bola kúpa balíku akcií najväčšieho investičného fondu VÚB kupón.