7. Bulharský vicepremiér pre HN: Eurozóna je pre nás kriticky dôležitá

Snímka: DUMA.BG

Bulharská ekonomika rastie pomalšie než vo väčšine krajín strednej a východnej Európy. Vlani dosiahol rast 3,1 percenta HDP, kým napríklad v Rumunsku to boli viac ako štyri percentá. V čom vidíte príčinu tohto zaostávania?
Je to pomerne komplikovaná otázka, na ktorú sa len ťažko dá odpovedať pár vetami. Áno, máte pravdu v tom, že keď porovnáme minuloročný rast hrubého domáceho produktu v Bulharsku s niektorými inými krajinami, tak naozaj bol o niečo pomalší. Tento jav má však hlbšie pozadie, ktoré sa netýka len niekoľkých posledných rokov. Ak si totiž porovnáte makroekonomické ukazovatele, tak existuje skutočne veľa rozdielov medzi Bulharskom a ďalšími krajinami, napríklad Slovenskom, Českom, Poľskom či Maďarskom.

O akých rozdieloch hovoríte?
Hlavný rozdiel je historický. Bulharsko bolo celých päť rokov od začiatku prechodného obdobia, ktoré odštartovalo po páde komunizmu, bez silných ekonomických reforiem. Tie vláda presadila až neskôr. Dôsledkom tohto vývoja bolo ťažké obdobie bolo v rokoch 1996 a 1997. Naše hospodárstvo v tomto období zbankrotovalo pre astronomický deficit a vysoký dlh. Museli sme preto reštartovať našu ekonomiku od úplného začiatku. Okrem tohto historického rozdielu však existuje ešte jeden dôvod zaostávania našej ekonomiky.


Ktorý dôvod máte na mysli?
Hovorím teraz o geografických príčinách. Máme vynikajúcich susedov, s ktorými udržiavame skvelé vzťahy. Sme však na Balkáne a susedíme zväčša s chudobnými krajinami, ktoré patrili do bývalého socialistického bloku. Polovica z nich nepatrí do Európskej únie. Nemôžeme ťažiť z toho, že by sme mali spoločné hranice so štátmi vyznačujúcimi sa silným hospodárstvom. Špecifickým prípadom je Turecko, ktoré je skutočne rozľahlou krajinou s veľkou ekonomikou. Samozrejme, môžeme spomenúť aj ďalšie dôvody, ale tieto dva sú najdôležitejšie. Preto je pomerne zložitou otázkou, ako dosiahnuť rast ekonomiky a zvýšenie nášho hrubého domáceho produktu.

Máte predstavu, ako to dosiahnuť?
Keď sa pozriete na štruktúru bulharského hrubého domáceho produktu, uvidíte niekoľko zaujímavých faktov. Asi 28,5 percenta tvorí priemyselná produkcia. Máme silné a konkurencieschopné poľnohospodárstvo. Viac ako 10 percent predstavuje turizmus a zvyšok služby. Ak sa bližšie zameriate na čísla priemyselnej produkcie, všimnete si, že veľká časť zahraničných investorov umiestnila svoje závody do Bulharska pre nízke operačné náklady a atraktívne predaje. Tento model musíme zmeniť.

Prečo?
Pretože z dlhodobého hľadiska neprispieva k našej konkurencieschopnosti. Áno, pritiahli sme vďaka nemu mnohých zahraničných investorov. Prišli k nám spoločnosti z Európskej únie, zo Spojených štátov či z Japonska. Náš automotive sektor je veľmi silný. Avšak my nevyrábame autá. Produkujeme len ich komponenty. Musíme preto urobiť určité zmeny v nastavení našej ekonomiky. Predovšetkým naša politika by mala smerovať k tomu, aby sme pritiahli investície s vyššou pridanou hodnotou. Aby sa to podarilo, je nevyhnutné otvoriť nové priemyselné zóny. Práve to je naša kľúčová priorita.

Podnikli ste v tomto smere nejaké kroky?
Momentálne pripravujeme určité úpravy legislatívy, ktoré nám umožnia v najbližších rokoch zriadiť tento druh priemyselných zón. Najväčšou úlohou je pritom zvýšiť konkurencieschopnosť našej ekonomiky v sektoroch s vysokou pridanou hodnotou. To znamená, že je potrebné vstúpiť do nových sektorov založených na výskume a vývoji, ktorý sa uskutočňuje na bulharských univerzitách. To je dôvod, prečo v nasledujúcich rokoch budeme týmto smerom investovať ešte viac peňazí. Tie v súčasnosti nie sú adresované správnym príjemcom. Práve toto musíme zmeniť. S týmto cieľom pripravujeme reformy. Okrem iného plánujeme zriadenie špecializovaného úradu, ktorý by sa o celú túto agendu staral. Pripravoval by legislatívu, inicioval deregulácie a zapájal do tohto procesu finančné inštitúcie.

Ste presvedčený, že to vašej ekonomike pomôže?
Určite áno. Verím, že na základe politickej stability, správneho vývoja infraštruktúry a realizovaných reforiem, ako aj prijatia všetkých spomínaných opatrení budeme v nasledujúcich rokoch schopní zvýšiť tempo rastu nášho hrubého domáceho produktu na viac ako štyri percentá, možno dokonca päť percent.

Bulharsko chce prijať euro. Darí sa vám tento cieľ napĺňať?
Slovensko prijalo euro pred vyše 10 rokmi. Sám preto dobre viete, že predtým, ako nejaká krajina vstúpi do eurozóny, bude musieť dva roky zotrvať v systéme výmenného mechanizmu ERM-II. Ak mám byť úprimný, považujem toto opatrenie za trochu zvláštne. Hlavným cieľom pobytu v systéme ERM-II je totiž dosiahnutie rovnováhy a odstránenie rozdielov medzi krajinami eurozóny a kandidátmi na vstup. Ja si však myslím, že to v našom prípade nie je potrebné. Naša mena lev je totiž priamo napojená na euro, takže má stabilný kurz. Ale v poriadku, chápeme, že musíme prejsť celou procedúrou. Rešpektujeme nastavené podmienky. Netreba však pritom zabúdať, že väčšina rozhodnutí sa v Európskej únii prijíma na politickej úrovni. Vôbec tu nejde o technické veci.

Môžete byť konkrétnejší?
Ak sa bavíme o technických kritériách, tak už dnes sme na vstup do eurozóny plne pripravení. Skúsme hovoriť o makroekonomických údajoch. Náš verejný dlh predstavuje okolo 20 percent hrubého domáceho produktu. Ja som presvedčený o tom, že v tomto smere máme jednu z najlepších pozícií v Európe vôbec. Ďalej schodok štátneho rozpočtu síce kolíše, ale v posledných rokoch sme neprekročili požadovanú hranicu. Z Európskej únie sme dostali určité odporúčania na prijatie potrebnej legislatívy. Väčšinu z týchto zákonov naša vláda a parlament prijali. Našou hlavnou úlohou je teraz adresovať správne odkazy ostatným členským krajinám Európskej únie. Predovšetkým ich musíme ubezpečiť a dokázať im, že sme na vstup do eurozóny plne pripravení a nebudeme vytvárať žiadne dodatočné riziká pre tento elitný klub.

Myslíte si, že vám môžu pomôcť skúsenosti našej krajiny s procesom prijímania spoločnej európskej meny? Ste v kontakte so slovenskými kolegami?
Náš minister financií Vladislav Goranov má vynikajúce kontakty so slovenskými úradmi, najmä s rezortom financií. Aj ja osobne som viedol diskusie s premiérmi a ďalšími predstaviteľmi krajín Európskej únie vrátane Slovenska. S vašou krajinou máme veľmi priateľské vzťahy. Môžem vám povedať, že sme vyvinuli veľké úsilie na analýzu skúseností členov eurozóny s prijatím eura a vývoja ich ekonomík po vstupe do tohto klubu. Je nám jasné, že niektoré dôležité možnosti samostatného rozhodovania Bulharska v menovej oblasti budú po prijatí eura limitované. Žiadne veľké otrasy však nenastanú, pretože prakticky zostaneme v tej istej situácii, v akej sme dnes.

S akými zmenami rátate?
Prirodzene, zmenia sa mince a bankovky v našich peňaženkách. Takisto sa naša národná banka dostane pod dohľad Európskej centrálnej banky. Zvýši sa tiež kontrola celého bankového sektora. My to vítame, pretože niektoré naše inštitúcie túto úlohu niekedy nezvládajú úplne stopercentne. Po vstupe do eurozóny však neočakávame žiadne dramatické zmeny s negatívnym dosahom. Práve naopak, hovorme o pozitívnych stránkach tohto kroku. Z politického hľadiska to v prvom rade znamená, že sa staneme členmi elitného klubu krajín platiacich eurom. Ide v podstate o politické jadro Európy. Je to kriticky dôležité aj z toho dôvodu, že sa zvýši dôvera partnerov a taktiež potenciálnych investorov v našu ekonomiku.

Bulharsko sa už dlhší čas chystá aj na vstup do schengenskej zóny. Ste na tento krok pripravení?
Nielen to. Ja si dokonca myslím, že my sme na vstup do Schengenu viac pripravení než niektoré iné krajiny, ktoré sú už teraz súčasťou tohto priestoru. Veľmi dobre viete, ako vážne si plníme našu úlohu ochraňovať vonkajšiu hranicu Európskej únie. Nie, naozaj nežartujem. Pokiaľ ide o technické kritériá, tam sme už absolútne pripravení. Z politických dôvodov však stále nie sme členmi Schengenu. A to je zvláštne, už len s ohľadom na to, že nesieme zodpovednosť za externé hranice EÚ.

Čo s cieľom ochrany tejto hranice robíte?
Postavili sme napríklad ochranné zariadenie na hraniciach medzi Bulharskom a Tureckom. Každý rok vynakladáme mnoho peňazí na posilnenie pohraničnej polície i armády, ako aj na zvýšené monitorovanie hraníc. Aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo je táto migračná cesta vedúca cez Turecko a následne aj Bulharsko prakticky uzavretá. Samozrejme, v týchto aktivitách nás podporuje Európska únia. Myslím si, že všetky členské krajiny Európskej únie a obzvlášť schengenskej zóny sa nám za naše úsilie a nespochybniteľné výsledky musia poďakovať.

Sú ľudia v Bulharsku sklamaní a majú pocit, že Európska únia používa dvojaké štandardy, keď vás stále nepustila do Schengenu?
Áno, presne tak to je. Naším problémom je, ako to máme vysvetliť ľuďom. Minuli sme mnoho peňazí, vynaložili veľa úsilia a toto je výsledok nášho snaženia.

Naznačuje vám Európska únia, kedy by ste mohli do Schengenu vstúpiť?
Pozícia prevažnej väčšiny krajín Európskej únie je jasná, podporujú nás. Rovnako je jasné stanovisko Európskeho parlamentu aj Európskej komisie. Problémom je stanovisko zopár členských štátov, ako sú napríklad Nemecko alebo Holandsko, ktoré náš vstup odmietajú.

Prečo ho odmietajú?
Vysvetlenie je čisto politické. Vnútri Európskej únie, obzvlášť v niektorých členských krajinách, v súčasnosti prebiehajú komplikované procesy. A prípad nášho vstupu do Schengenu je podľa mňa zaujímavým indikátorom toho, akým vývojom práve EÚ prechádza. Povedal by som, že pre niektorých európskych politikov nie je jednoduché uspokojiť svojich občanov a zabezpečiť si ich podporu. Hľadajú preto politické argumenty, prečo nás do Schengenu nepustiť. Práve tam by som hľadal základy súčasného stavu. V každom prípade si myslím, že Bulharsko sa veľmi skoro stane súčasťou schengenskej zóny. Zatiaľ vám však neviem povedať konkrétny dátum.

Tvrdíte, že hranica s Tureckom je uzavretá. Nemáte žiadne problémy s nelegálnou migráciou?
My máme nulovú migráciu. Nielen vďaka novopostavenému ochrannému zariadeniu či politickým rozhodnutiam, ale najmä vďaka úsiliu, ktoré vynakladajú predovšetkým predstavitelia našej polície a armády.

Bulharsko nedávno naštartovalo sériu hospodárskych reforiem. O čo presne ide a aké budú vaše ekonomické priority na nasledujúce roky?
Spustili sme program, ktorý nesie názov Čas na ekonomickú transformáciu. Ide v ňom nielen o to, aby sa zvýšili makroekonomické ukazovatele a čísla z priemyslu. Chceme, aby sa celkovo zmenilo nastavenie a štruktúra našej ekonomiky. Práve to bude hlavná hospodárska priorita súčasnej vlády na nasledujúce dva roky. Samozrejme, musíme to skombinovať s rôznymi ďalšími krokmi. Základom zmien k lepšiemu sú investičné akcie zamerané na skvalitnenie infraštruktúry. Keď budete zbližša analyzovať situáciu na území Bulharska, tak uvidíte, že v niektorých častiach je koncentrácia infraštruktúry verejnej dopravy oveľa nižšia než inde.

Ktoré regióny na tento stav najviac doplácajú?
Hlavne sever. Máme tri hlavné diaľnice, ako aj vybudované vysokorýchlostné železničné spojenie medzi Sofiou a Burgasom. V tomto type investícií však musíme vytvoriť rovnováhu medzi južnými a severnými oblasťami. Na severe sú totiž len drobné útržky diaľnice. Nemôžeme sa pritom spoliehať len na eurofondy, keďže ich na tieto projekty nie je dostatok. V budúcich mesiacoch a rokoch preto zo štátneho rozpočtu minieme miliardy eur, aby sme vybudovali nové časti diaľnice A2, známej aj ako diaľnica Hemus. Je to najrýchlejšia cestná komunikácia spájajúca Sofiu s Varnou, ktorá je jedným z najdôležitejších prístavov Čierneho mora.

Čakáte, že po týchto opatreniach sa regionálny nepomer vyrovná?
Áno, po vybudovaní týchto komunikácií očakávam, že sa ekonomické údaje z momentálne zaostávajúcich regiónov Bulharska zvýšia. Dnes sa najväčší podiel nášho hrubého domáceho produktu tvorí v južnej časti krajiny. Po týchto investíciách do infraštruktúry sa ekonomický obrázok zmení. Sever bude mať v porovnaní s ostatnými časťami krajiny rovnaké, ak nie lepšie hospodárske výsledky.

Vyvinuli sme veľké úsilie na analýzu skúseností členov eurozóny s prijatím eura a vývoja ich ekonomík po vstupe do tohto klubu.

Kto je Tomislav Dončev
Politik vládnej strany GERB je aktuálnym bulharským vicepremiérom. V rokoch 2007 až 2010 pôsobil ako starosta bulharského mesta Gabrovo, neskôr bol ministrom bez portfólia zodpovedným za správu eurofondov. Od mája 2014 bol poslancom Európskeho parlamentu v rámci frakcie Európskej ľudovej strany.

Najčítanejšie témy