6. Návod pre Bratislavu? Za desať rokov sme postavili drvivú väčšinu metra, hovorí pre HN starostka Sofie

Snímka: MESTSKÝ ÚRAD SOFIA

Na čele bulharskej metropoly stojíte takmer celé desaťročie. Keby ste mali porovnať situáciu dnes a v roku 2009, ku ktorým najväčším zmenám v Sofii došlo?
Za týchto 10 rokov sa nám podarilo zásadne zmeniť tvár hlavného mesta. Mali sme jasnú víziu a určili sme si niekoľko hlavných prioritných oblastí, ktorými sa chceme zaoberať. Medzi tieto priority patrilo skvalitnenie a modernizácia dopravy, ďalej odpadové hospodárstvo, starostlivosť o zeleň v metropole a napokon vzdelávanie, konkrétne materské a základné školy v správe hlavného mesta.

Jednou z najproblematickejších oblastí, ktoré trápia nielen Sofiu, ale aj Bratislavu a ďalšie hlavné mestá, je nepochybne doprava. Čo ste dosiahli v tomto smere?
Pred 10 rokmi mohli obyvatelia Sofie využívať iba desať kilometrov tratí metra. Dnes máme postavených 40 kilometrov, pričom momentálne sa buduje ďalších 12 kilometrov v rámci tretej linky. Očakávame, že táto trasa bude hotová a otvorená v priebehu najbližších mesiacov. Tieto čísla znamenajú, že za uplynulých desať rokov sme postavili 80 percent celého systému podzemnej dopravy v Sofii. Práve metro je pritom pre nás prioritou.


V Bratislave sa o metre hovorí už viac než tri desaťročia. V čom vy vidíte jeho hlavné výhody?
Bezpochyby je to najekologickejšia a najkomfortnejšia forma mestskej hromadnej dopravy. V súčasnosti využíva metro asi pol milióna cestujúcich denne. Keď otvoríme tretiu linku, očakávame výrazné zníženie emisií výfukových plynov z áut do ovzdušia. Metro zároveň transformuje miesta, cez ktoré prechádza. Nad podzemnou trasou budujeme ulice, bulváre či parky. Tento projekt vysoko oceňujú nielen naši partneri z Európskej komisie, ale aj samotní obyvatelia Sofie.


Ako sú na tom u vás iné formy dopravy?
Rozsiahlou modernizáciou prešla takisto pozemná doprava. Za posledných päť rokov sme vymenili 90 percent autobusov vo vozovom parku mestskej hromadnej dopravy. Podarilo sa nám doň zaradiť prvé elektrobusy, pričom na jeseň ich pribudne ešte 15. Nákup ďalších kusov plánujeme aj v budúcnosti. Ekologická doprava je pre nás absolútnou prioritou. A za tú vôbec najekologickejšiu formu považujem elektrodopravu. Všetky nové vozidlá sú priaznivé voči životnému prostrediu. V posledných rokoch sme úplne zastavili nakupovanie autobusov na dieselový pohon. Takisto sme modernizovali 90 percent trolejbusov v meste. Po niekoľkých desaťročiach sme začali nakupovať prvé nové električky. Takže hoci sa občas ozývajú pochybovačné hlasy, my pokračujeme vo svojej práci. Všetky tieto opatrenia sú totiž zamerané na ochranu životného prostredia. Aj vďaka nim učíme ľudí myslieť ekologicky.

Druhou prioritou je odpadové hospodárstvo. Ako sa vám darí v tomto smere?
Pred 10 rokmi smerovalo 100 percent mestského odpadu na skládku. Dnes tam ide len 15 percent. To nám však nestačí. Naším cieľom pre nasledujúce roky je dosiahnuť nula percent odpadu na skládke. Na to, aby sa toto radikálne zníženie podarilo uskutočniť, sme postavili už tri zariadenia na spracovanie odpadu. Umožňujú nám spracovať až 85 percent celkového odpadu v Sofii.

Kto navštívi Sofiu, všimne si, že patrí medzi najzelenšie metropoly v Európe...
To je pravda. Naše mesto má mnoho parkov a záhrad, zelená plocha naprieč celou Sofiou je skutočne veľká. A zväčšujeme ju každý rok. Veľmi dôležitou úlohou bolo pre nás rozšíriť systém zelene a skvalitniť starostlivosť o ňu. S týmto zámerom sme obnovili už existujúce, avšak zanedbané parky a záhrady. Vybudovali sme tiež nové záhrady, zároveň sme zriadili vôbec prvý nový mestský park. Pozdĺž ulíc sme vysadili zhruba dvetisíc nových stromov. Rýchlym tempom tiež zväčšujeme mestský lesopark.

Spomínali ste, že veľký dôraz kladiete ma vzdelávanie. Ako sa staviate k tomuto problému?
Prirodzene, v každom meste sú najdôležitejší jeho obyvatelia. A práve mladí ľudia predstavujú jeho budúcnosť. My sme urobili niekoľko krokov, aby sme ich podporili. Hlavným cieľom bolo uľahčiť prístup každého človeka ku kvalitnému vzdelávaniu a vytvoriť lepšie podmienky pre deti v materských aj na základných školách. Niektoré školy sa totiž predtým nachádzali naozaj v zlom stave. Tieto školy sme modernizovali. Navyše sme postavili budovy pre 19 nových materských a 14 základných škôl. V súčasnosti je vo výstavbe ďalších 15 materských a 10 základných škôl.

Sofia je známa i početnými historickými pamiatkami...
Jednou z kľúčových úloh radnice je starostlivosť o kultúrne dedičstvo. V tejto oblasti sme sa zamerali hneď na niekoľko vecí. Okrem iného sme postavili päť nových múzeí. V Sofii je množstvo pamiatok z antických čias, ktoré nám zanechali predkovia. Spolu s Rímom a Aténami patríme medzi najstaršie hlavné mestá v Európe. Toto dedičstvo nám teraz pomáha pri náraste turizmu. Takže to je krátky sumár našej práce za 10 rokov. Všetko, čo som spomínala, sú pre nás dôležité veci. Tešíme sa verejným investíciám, máme vzdelaných ľudí, rozbehli sme dobre fungujúce hospodárenie mesta. Dokážeme pritiahnuť veľké investície do sektora špičkových technológií.

Letecká spoločnosť WizzAir zriadila priamu linku medzi Bratislavou a Sofiou. Odzrkadlilo sa to na zvýšenom počte slovenských turistov vo vašom meste?
Áno, priama letecká linka medzi oboma metropolami funguje od roku 2017 a na počte návštevníkov Sofie to je dobre poznať. Samozrejme, priame spojenie je hlavným faktorom pre to, aby sme pritiahli nových turistov. Štatistiky ukazujú, že vlani stúpol počet slovenských turistov v Sofii oproti predchádzajúcemu roku o 34 percent. Verím, že tento nárast bude pokračovať aj naďalej. Celý sektor aktívneho cestovného ruchu sa v našom meste v posledných rokoch neustále rozvíja.

O koľko percent stúpol?
Za 10 rokov narástol celkovo o 82 percent. Predvlani bola Sofia dokonca medzi troma európskymi destináciami, ktoré zaznamenali najväčší nárast v oblasti turizmu. Dúfam teda, že aj v budúcnosti budeme schopní realizovať naše plány a priťahovať čoraz väčší počet turistov, a to aj z Bratislavy. Veď vaše hlavné mesto je relatívne blízko od Sofie. Na druhej strane aj veľa Bulharov chodí na Slovensko. Takisto mnoho Slovákov môže cestovať do Sofie, napríklad na víkend za spoznávaním mesta. Okrem historických pamiatok sú u nás bohaté možnosti kultúrneho vyžitia. Je tu veľa veľmi dobrých reštaurácií či hotelov, organizuje sa u nás mnoho festivalov a ďalších podujatí.

Bulharský Plovdiv je spolu s talianskou Materou aktuálnym Európskym hlavným mestom kultúry. Tento rok má podľa očakávaní vďaka tomu pritiahnuť o milión návštevníkov viac než vlani. Pomáha to cestovnému ruchu aj v Sofii?
Som presvedčená, že to pomôže aj nám. Spolu s Plovdivom organizujeme v Sofii mnoho rôznych akcií, ktoré sa týkajú práve Európskeho hlavného mesta kultúry 2019. Zahraniční turisti často chodia do Plovdivu práve cez Sofiu, pričom si prezrú obe mestá. Takisto hudobné súbory majú veľakrát koncerty najprv v Plovdive a potom v Sofii. Samotná Sofia má veľmi bohatý kultúrny život, ktorý návštevníkom ponúka mnoho príležitostí. Investujeme do toho veľa peňazí, času a úsilia. Na radnici túto oblasť berieme veľmi vážne. Veď ja sama som ešte predtým, ako ma zvolili za starostku Sofie, bola zástupkyňou starostu práve pre oblasť kultúry. Pre mňa má táto oblasť veľmi veľký význam.

Navštívili ste vo funkcii starostky Bratislavu a diskutovali ste o možnostiach vzájomnej spolupráce medzi našimi metropolami?
Mala som príležitosť navštíviť Bratislavu pred troma rokmi počas stretnutia starostov a primátorov hlavných miest členských krajín Európskej únie. Tento samit organizuje každoročne Európska komisia. Počas tejto schôdzky som mala možnosť stretnúť sa s vtedajším bratislavským primátorom Ivom Nesrovnalom. S ním aj ostatnými vedúcimi predstaviteľmi európskych metropol sme navzájom diskutovali o témach, ktoré sú pre veľké mestá dôležité, teda o klimatických zmenách, čistote ovzdušia či bezpečnosti.

Došlo už medzi našimi mestami k nejakým konkrétnym formám spolupráce?
Áno. Napríklad v roku 2017 sa v Bratislave konali Dni Sofie, ktoré sprevádzal bohatý kultúrny program. Veľkú zásluhu na ich úspešnom priebehu mala bulharská veľvyslankyňa na Slovensku Jordanka Čobanovová. Sme jej za to veľmi vďační. Súčasného primátora Bratislavy Matúša Valla som zatiaľ nemala možnosť vidieť. Verím však, že v blízkej budúcnosti túto príležitosť dostanem. Môžem vám povedať, že z Bratislavy som mala veľmi dobrý dojem. V skutočnosti nás spája mnoho spoločných vecí. Viem napríklad o tom, že podobne ako v Sofii je aj v Bratislave rozvoj zelene jednou z priorít, na ktorej vedenie mesta pracuje. Som si teda istá, že existuje veľa vecí, ktoré môžeme vzájomne zdieľať. Vymieňať si skúsenosti v najaktuálnejších oblastiach, ako je kvalita ovzdušia a spolupracovať na riešeniach, pomocou ktorých by sa ešte viac dala zlepšiť kvalita života v Sofii aj Bratislave.

Pracujete aj na projektoch inteligentného mesta, teda takzvaného smart city?
V posledných rokoch sme rozbehli viacero projektov, v rámci ktorých využívame nové technológie. Sektor informačných technológií patrí v Sofii medzi tie najrozvinutejšie. Pracuje v ňom približne 40-tisíc ľudí. Niektoré z najväčších svetových spoločností v tomto odvetví otvorili v našom meste svoje centrá výskumu a vývoja. Výskumné centrum tu otvorila Svetová banka. Dokonca aj známy britský denník Financial Times zriadil minulý rok v Sofii svoje technologické centrum. Takže mnoho globálnych firiem má u nás nielen svoje obchodné pobočky, ale aj výskumné a vývojové strediská.

Pomáhate aktívne technologickým firmám?
Podpora technologických startupov je pre nás veľmi dôležitá. Spolupracujeme s mnohými mladými talentovanými ľuďmi. Len prednedávnom sme predstavili spoločný projekt s malou spoločnosťou, ktorú založili mladí ľudia. A nielen to. Vytvorili sme technologickú platformu pre občanov. Ide o mobilnú aplikáciu, pomocou ktorej môžu adresovať radnici svoje otázky a požiadavky. My tak môžeme jednoduchšie vyriešiť ich problémy. Aplikácia dostáva neustále nové funkcie. Obyvatelia vďaka nej dostávajú od nás z mestského úradu informácie priamo na svoje mobilné telefóny.

Aké informácie im poskytujete?
Všetko dôležité, čo sa deje vo štvrtiach a oblastiach Sofie, kde žijú, povedzme o zmenách v meste či aktuálnej dopravnej situácii. Toto je pritom len jeden malý príklad využívania technológií v Sofii. Zaviedli sme aj ďalšie novinky, ako napríklad projekt systému riadenia dopravy. Pomáha nám to aj v oblasti verejnej dopravy, ktorá je pre nás prioritou. Práve teraz vyvíjame nový systém na predaj cestovných lístkov. Taktiež sme zriadili 25 staníc, ktoré merajú úroveň znečistenia ovzdušia. Občania vďaka nim získajú prístup k dátam z týchto staníc v reálnom čase. Tento systém je vybudovaný na špičkových technológiách vyvinutých na princípe Internet of Things.

Zavádzate nové technológie aj v podzemnej doprave?
Samozrejme. Aj v metre máme mnoho vozňov vybavených špičkovými technológiami. Plánujeme, že v budúcnosti bude metro jazdiť bez vodiča. Plne ho budú riadiť počítače. Mám kolegov z iných veľkých miest, s ktorými diskutujeme práve o inteligentných riešeniach. Pre mestá budúcnosti neexistuje iná možnosť. Ak chcú byť úspešné, musia nasledovať práve túto cestu. Bez používania technológií a ich výdobytkov nebudú mať žiadnu šancu vyriešiť svoje najzávažnejšie problémy. A myslím si, že jedným z príkladov, ako sa dajú využívať v meste moderné technológie, je aj Bratislava.

Kto je Jordanka Fandakovová
Rodáčka z mesta Samokov na juhozápade Bulharska je starostkou Sofie od novembra 2009. Ide vôbec o prvú ženu v tejto funkcii. Je členkou vládnej konzervatívnej strany GERB. V roku 2007 bola zástupkyňou starostu mesta pre oblasť kultúry, vzdelávania a športu. Od konca júla do polovice novembra 2009 pôsobila ako bulharská ministerka školstva, mládeže a vedy.

Najčítanejšie témy