6. Námestník šéfa pražskej diplomacie: Českí exportéri sa vracajú do Afriky

Snímka: MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ ČESKEJ REPUBLIKY

Tento mesiac ste počas návštevy Bratislavy predstavili slovenským partnerom projekt ekonomizácie českej diplomacie. Môžete priblížiť, o čo v ňom ide?
Spomínaný projekt prebieha v Českej republike od roku 2014. Spočíva v tom, že sa zásadne mení rola ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa má okrem iného stať aj ekonomickým rezortom. Jeho úlohou je pomáhať českým firmám, aby uspeli v globálnom svete. Začatie projektu znamenalo množstvo krokov smerujúcich k tomu, aby sme mohli nastaviť služby, merať efekty našich opatrení a získať dôveru podnikateľov v ekonomickú aktivitu českého ministerstva zahraničia. A práve o tom som začiatkom júla hovoril na stretnutí so slovenskými veľvyslancami, ktorí prišli na poradu do Bratislavy.

S akým cieľom ste na toto stretnutie pricestovali vy?
Ja som do Bratislavy prišiel na pozvanie štátneho tajomníka slovenského ministerstva zahraničných vecí Lukáša Parízka. Navrhol mi, aby som sa zúčastnil na porade ekonomických diplomatov. Popri tom sme mali aj bilaterálne schôdzky. Myslím si, že si celkom dobre môžeme vymieňať skúsenosti s tým, akým spôsobom dnes ekonomická diplomacia ovplyvňuje zahraničnú politiku. Prišiel som sem s presvedčením, že pôjde o zaujímavé stretnutie ľudí, ktorí vždy mali k sebe veľmi blízko. Dostali sme vďaka nemu možnosť prezentovať, čo sme dosiahli, čím sa inšpirujeme a čo v tejto veci do budúcnosti urobíme.


Konajú sa takéto schôdzky zástupcov českej a slovenskej ekonomickej diplomacie pravidelne?
Samozrejme, my sa stretávame na úrovni námestníkov a štátnych tajomníkov, ministrov, premiérov či prezidentov, ale aj na jednotlivých trhoch v zahraničí. Česi a Slováci majú totiž vo svete rovnaké záujmy a v celom rade prípadov sa navzájom dopĺňajú. A práve ekonomická diplomacia je zásadnou témou o tom, ako zmodernizovať zahraničnú politiku v Česku i na Slovensku.

Projekt ste odštartovali pred piatimi rokmi. Ide dnes už naplno, alebo ho stále dolaďujete?
Dá sa povedať, že v súčasnosti sme zhruba v polovici toho, čo sme chceli dosiahnuť. Jednu rovinu predstavuje fakt, že sme nastavili využiteľné služby a efekty. Podnikatelia v našej krajine dnes majú jasnú ponuku toho, ako môžu využiť služby ambasád v zahraničí. Máme do týchto služieb jedno vstupné miesto, či už sa to týka ministerstva zahraničných vecí alebo agentúry na podporu obchodu a investícií vo svete. Máme takisto spôsob merania efektívnosti, čo je veľký pokrok. Sledujeme, ako by ambasády mohli byť užitočné pre českých vývozcov.

Podľa čoho rozdeľujete jednotlivé exportné príležitosti?
V tejto veci máme sektorový prístup. Pozeráme sa skôr na to, aké sú vo svete v jednotlivých odvetviach príležitosti, než by sme mali vyberať konkrétne teritóriá. S týmto cieľom spolupracujeme s podnikateľskými reprezentáciami na stanovení toho, ktoré sektory sú pre naše záujmy v zahraničí kľúčové. Podnikáme aj sektorové misie, cesty a prezentácie. V neposlednom rade sa nám podarilo združiť peniaze. Aktivity na podporu ekonomickej diplomacie už v súčasnosti nie sú úlohou výlučne ministerstva zahraničných vecí, ale aj rezortov priemyslu, pôdohospodárstva, zdravotníctva či miestneho rozvoja. Naším projektom dokazujeme, že pod vedením ministerstva zahraničných vecí môžeme pomerne úspešne uskutočňovať tímový prístup k presadzovaniu ekonomických záujmov, a to vrátane financovania.

Majú podnikatelia o tieto služby záujem? Registrujete zvyšujúci sa dopyt zo strany firiem?
Záujem podnikateľov a ich dôvera v služby ambasád skutočne rastie. Od veľvyslanectiev chcú hlavne to, čo si sami nedokážu v tej-ktorej krajine zaistiť. V celom rade prípadov to môže byť lobovanie za veľké zákazky. Nie, tohto slova sa nebojíme. Lobovať znamená aktívne presadzovať záujem, aby sme uspeli v tendroch. Čím menej je pritom ekonomika trhová, tým väčší je význam veľvyslancov v tých krajinách, v ktorých máme diplomatické zastúpenie. Rovnako tak rastie záujem o individuálne služby, ktoré poskytujú zastupiteľské úrady. My ich následne vyhodnocujeme. Zmyslom našej práce je teda to, aby sme podnikateľov dostali čo najďalej v ich aktivitách a oni mohli využívať šance, ktoré sa im dnes naskytnú vo svete.

Ide o projekt, ktorý je v našom regióne unikátny, alebo ste sa ním niekde inšpirovali?
Ja som presvedčený o tom, že každý štát si musí nájsť svoj vlastný model toho, ako chce usporiadať ekonomickú diplomaciu. Ten vychádza z tradícií konkrétnej krajiny a zo spôsobu, akým je v nej organizovaná štátna správa, najmä ministerstvá zahraničných vecí a hospodárstva či ďalšie rezorty. Takže každý štát si tak trochu hľadá svoju podobu ekonomickej diplomacie. Na druhej strane, dajú sa porovnávať služby, ktoré v súčasnosti poskytujú pre exportérov rôzne krajiny predovšetkým v Európskej únii.

Čo z tohto porovnania pre vás vyplýva?
Pozreli sme sa na tieto modely a snažili sme sa inšpirovať najmä v krajinách severnej Európy, kde sú služby ministerstva zahraničných vecí výrazne aktívne zamerané na biznis. Tieto služby okrem iného spájajú nielen ekonomické, ale napríklad aj rozvojové záujmy. To je ďalšia veľká téma, ktorá sa zaoberá tým, ako rozvojovú spoluprácu oveľa viac zapojiť do ekonomickej diplomacie. Aj o tom sme na schôdzke hovorili. Takže každý model môže byť iný. Základom je merať efekty našich aktivít a pýtať sa používateľov, ako hodnotia ekonomickú diplomaciu.

Predsa len, Česko a Slovensko sú aj vzhľadom na spoločnú históriu podobné krajiny, čo platí i o našich ekonomikách. Myslíte si, že by sme sa mohli inšpirovať českým modelom ekonomickej diplomacie aj my?
Ja som do Bratislavy prišiel hovoriť o našich skúsenostiach a chybách, ktoré sme pri zavádzaní nášho modelu urobili. Takisto o tom, čo sa podarilo dosiahnuť, ako ten model funguje a ako je hodnotený. Samozrejme, je iba na vedení ministerstva zahraničných vecí a vlády Slovenskej republiky, či sa nami budú chcieť inšpirovať. Avšak myslím si, že táto téma je blízka aj slovenským firmám. Nazdávam sa totiž, že majú rovnaké záujmy aj snahy – uspieť vo svete a dostať sa na trhy, ktoré sú kvôli konkurencii oveľa nedostupnejšie a náročnejšie, než to bolo v minulosti.

Na ktorých trhoch chcete výraznejšie preraziť vy?
My sa vraciame do Afriky a veľmi sa snažíme uspieť taktiež v Ázii. V každom prípade si myslím, že niektoré veci môžu inšpirovať aj vedenie slovenského ministerstva zahraničných vecí. Avšak, prirodzene, o tejto veci musí rozhodovať diplomacia vašej krajiny.

Spomínali ste, že v centre vašej pozornosti sú Afrika a Ázia. Znamená to, že Európu už majú českí exportéri pomerne dobre preskúmanú a zameriavate sa na vzdialenejšie trhy? Alebo dávate nejaké odporúčania týkajúce sa aj Slovenska?
My riešime otázku, či je dobré alebo zlé, že viac ako 84 percent českého exportu vyvážame na trhy Európskej únie. Ja si osobne myslím, že to nie je zlé, pretože sme jednoducho súčasťou tých hodnotových reťazcov, ktoré sú aktuálne v Európe.

Čo je pre vás hlavnou témou pri budovaní ekonomickej diplomacie?
Hľadáme odpoveď najmä na otázku, ako uspieť v exporte vyššej pridanej hodnoty, teda toho, čo pridávame navyše k celkovému exportu. Usilujeme sa napriamiť vzťahy takým spôsobom, aby sme neboli len subdodávateľmi pre určité európske krajiny či niektoré trhy na ostatných kontinentoch. Zároveň sa snažíme vybudovať zázemie pre podnikateľské aktivity v náročných oblastiach, ako sú Ázia alebo Afrika. Hlavnou témou teda pre nás nie je to, koľko percent a do akých regiónov vyvezieme, ale čo je pridanou hodnotou a aký zisk z toho exportu máme. Zjednodušene povedané, riešime to, ako zvýšiť ziskovosť z exportnej orientácie českej ekonomiky. A to je podľa mňa rovnaká výzva aj pre Slovensko.

O ktoré nové trhy sa vďaka vášmu projektu začali českí podnikatelia zaujímať?
Ako som už spomínal, my sme sa po roku 2014 vrátili okrem iných regiónov do Afriky. V minulosti sme kvôli finančným škrtom museli zatvoriť niektoré zastúpenia. Teraz sme späť v Ghane, Keni či Zambii. Veľmi úspešne sa snažíme podnikať a exportovať do Juhoafrickej republiky. Mimochodom, práve tam máme české investície. Novým trhom je tiež Senegal, vstupujeme do krajín Sahelu a otvárame ambasádu v Mali.

Nie sú to pre firmy príliš rizikové krajiny?
Hoci je Afrika z hľadiska rizikovosti ťažká a náročná, vďaka demografii a rastu exportu je to presne ten trh, na ktorom sa budeme snažiť profilovať. A český vývoz chceme v týchto krajinách okrem iného kombinovať aj s rozvojovou spoluprácou. To znamená, že by sme tam radi priniesli nejaké české riešenia a stabilizovali ten región napríklad aj z hľadiska migrácie. Práve to by mohol byť jeden z príkladov, kde Česká republika uspela.

Rastie český vývoz na čierny kontinent?
Keď sa pozriete na dynamiku nášho exportu do Afriky, uvidíte, že je veľká, hoci rastie z nízkeho základu. Rozhodne sa dá konštatovať, že české firmy sa na afrických trhoch presadzujú. Tento región je pre nás zaujímavý, nech už je akokoľvek náročný. Okrem toho sa snažíme nájsť aj nové nástroje na financovanie našich investícií v Afrike, programy záruk alebo rôzne formy spolupráce. Snažíme sa zaistiť záruky za komerčné poistenie vývozu do Afriky so štátnou účasťou tak, aby tam české podniky mohli bez obáv prenikať. To je úplne nový produkt. Sľubujeme si od neho, že pomôže exportérom viac pôsobiť v Afrike.

Existujú odhady, o koľko percent by sa mal český export vďaka ekonomickej diplomacii zvýšiť?
Nie, my si neplánujeme žiadne percentá rastu exportu. Tie sú ovplyvnené celým radom faktorov, ktoré súvisia napríklad aj s cyklickou ekonomikou. Existujú však štúdie, ktoré poukazujú na to, že exportujúce firmy majú oproti tým neexportujúcim väčšiu zamestnanosť, pracujúci sa v nich tešia vyšším mzdám. Tieto firmy tiež disponujú väčšou inovačnou schopnosťou meniť štruktúru výroby tak, aby dosahovala vyššiu pridanú hodnotu. Takže to určite má nejaký efekt, ktorý je doložený v štúdiách zameraných na rozdiel medzi exportujúcimi a neexportujúcimi spoločnosťami a ich dosah na ekonomiku krajiny. To je jednoducho veľká príležitosť, ako zvýšiť životnú úroveň ľudí, najmä pre také otvorené ekonomiky, ako sú Slovensko či Česko. Tie patria medzi najotvorenejšie krajiny na svete.

Nesie za projekt ekonomickej diplomacie zodpovednosť ministerstvo zahraničných vecí alebo ide naprieč viacerými českými rezortmi?
Zodpovedné je zaň ministerstvo zahraničných vecí. Samozrejme, spolupracujeme na ňom s ostatnými ministerstvami. Podľa nás je to predsa tímová úloha. Na výsledky ekonomickej diplomacie sa pravidelne pýtajú premiér či prezident, ktorí ju majú vo svojom hľadáčiku. Je to téma schôdzok najvyšších ústavných činiteľov. Hodnotí sa na nich, ako takáto diplomacia funguje a čomu pomáha.

Koľko vypracovanie a rozbehnutie tohto projektu stálo?
Nebolo to o peniazoch. My sme ten projekt nerobili kvôli tomu, že by sme potrebovali zvýšiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Robili sme ho pre to, aby sme pod vedením rezortu diplomacie dokázali spojiť jednotlivé ministerstvá k spoločnej akcii v zahraničí. Zmyslom toho celého bolo pozrieť sa na moderné systémy, ktoré vychádzajú zo základného predpokladu, že každé ministerstvo má svoje vlastné zahraničné obchodné aktivity. A následne v nich nájsť vzájomné synergie, či už ide o rezorty obrany, priemyslu, hospodárstva, miestneho rozvoja, pôdohospodárstva alebo zdravotníctva. Takže je to skôr o manažérskom projekte, ktorý dáva dohromady ambície a úlohy rôznych ministerstiev, aby pôsobili v zahraničí pod značkou jedného tímu Českej republiky.

Kto je Martin Tlapa
Od marca 2014 je námestníkom českého ministra zahraničných vecí pre riadenie sekcie mimoeurópskych krajín. Predtým pôsobil ako námestník štátneho tajomníka pre európske záležitosti či námestník ministra priemyslu a obchodu. Pred príchodom do vládnych štruktúr bol tajomníkom obchodno-ekonomického úseku českého zastupiteľského úradu v Kanade, neskôr generálnym riaditeľom Českej agentúry na podporu obchodu CzechTrade.

Najčítanejšie témy