3. Prečo zmeny každému nevyhovujú?

Snímka: TASR

Inštitút enviromentálnej politiky odhadol vstupné náklady na 80 miliónov a prevádzkové na päť miliónov ročne. Výrobcovia pritom budú ďalej zodpovední za zber, likvidáciu či recykláciu odpadov z obalov, ktoré uvedú na trh. Tí sa však už teraz sťažujú na vysoké náklady.

Šéf Zväzu obchodu Martin Katriak zákon kritizoval, že pre malé a stredné podniky môže byť situácia po ňom až devastačná. Nazval to tiež predvolebnou taktikou a unáhleným konaním.

Rezort životného prostredia to odmieta: „Na ziskovosť obchodov to vplyv mať nebude, keďže všetky náklady budú preplatené výrobcami a pre malé obchody bude spätné vykupovanie fliaš dobrovoľné.“

Dodáva tiež, že zavedením zálohovania triedený zber pre iné plasty neskončí, o čom svedčia aj príklady z Európy. Čo sa týka vstupných nákladov, najväčšiu časť z nich predstavuje nákup a servis strojov, ktoré budú prijímať plechovky a plastové fľaše.

Rezort však viackrát upokojoval, že štát vie pri nich podať pomocnú ruku, napríklad prostredníctvom lacnej pôžičky.

V prípade plošného zákona sa proti jednorazovým plastom zas postavili niektoré slovenské firmy.

Marek Harbuľák, generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska sa pre HN dávnejšie vyjadril, že v súčasnosti neexistujú náhrady pre používané obaly, ktoré by garantovali vysokú ochranu zdravia a bezpečnosti pre spotrebiteľa. Myslí si, že zavádzanie bude znevýhodňovať hotely a reštaurácie.

Komplikácie môže priniesť aj na rôznych podujatiach ako sú jarmoky. Inštitút enviromentálnej politiky v analýze tiež upozorňuje, že vyňatím PET fliaš a plechoviek z triedeného zberu v ňom príde k strate cenných surovín a celý proces predraží.

Najčítanejšie témy