1. Wim Duisenberg

Snímka: Európska komisia

Holanďan Wim Duisenberg bol členom holandskej Strany pracujúcich a v rokoch 1973 až 1977 aj ministrom financií. Krátko pôsobil aj ako člen Snemovne reprezentantov.

S financiami sa spája aj jeho predchádzajúce pôsobenie v Medzinárodnom menovom fonde vo Washingtone či práca poradcu riaditeľa Holandskej centrálnej banky. V rokoch 1982 až 1997 pôsobil aj ako jej riaditeľ.

V rokoch 1994 až 1997 bol tiež prezidentom Banky pre medzinárodné zúčtovania. V roku 1997 sa stal pre svoju úspešnú menovú politiku prezidentom Európskej centrálnej banky, na tomto poste pôsobil od júla 1998 do novembra 2003.

Nevôľu vtedy prejavilo Francúzsko, ktoré chcelo na tento post svojho kandidáta. Po kompromise sa dohodli, že Duisenberg bude prezidentom štyri roky, po ktorých ho vystrieda Francúz Jean-Claude Trichet.

K jeho hlavným míľnikom patrí, že pomáhal pri zavádzaní eura v Európskej únii v roku 2002. V roku 1999 tiež získal cenu Vízie pre Európu za jeho snahy v ústrety zjednoteniu Európy. Typické bolo pre neho aj to, že zastával prísnu menovú politiku, čím spôsoboval vrásky viacerým investorom či politikom.

Od júla 1997 do júla 1998 bol aj prezidentom Európskeho menového inštitútu.

Z aktívnej politiky odišiel vo veku 68 rokov, neskôr zastával miesta v rôznych dozorných radách v podnikateľskej či priemyselnej oblasti a v medzinárodných mimovládnych organizáciách ako Air France-KLM, Rabobank či Rijksmuseum. Zomrel vo svojich 70 rokoch.