Je vo vývoji obchodných vzťahov medzi Ruskou federáciou a Slovenskom vidno stúpajúcu tendenciu?
V posledných rokoch prešli rusko-slovenské obchodné a ekonomické vzťahy vážnymi skúškami. Politická konjunktúra a kontraproduktívna politika sankcií majú na ne negatívny vplyv. Viedlo to k takmer dvojnásobnému poklesu vzájomného obchodu v rokoch 2013 až 2016. Vlani sme sa však začali vracať k predchádzajúcemu trendu a odvtedy zaznamenávame stabilný rast.
Môžete uviesť aj konkrétne čísla?
Podľa ruskej štatistiky v januári až auguste tohto roka objem vzájomného obchodu vzrástol o 10,9 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Dosiahol 3,74 miliardy dolárov s pozitívnym saldom pre Rusko. Rastú aj indikátory a investičná spolupráca. V absolútnom vyjadrení sú investície pomerne skromné, odhadujú sa na niekoľko desiatok miliónov dolárov.
Došlo v uplynulých mesiacoch k nejakým zaujímavým investíciám na jednej alebo druhej strane?
Áno, ide predovšetkým o investície do špičkových odvetví priemyslu. Snažíme sa o rozvoj priemyselnej spolupráce. Nemôžem pomenovať konkrétne spoločnosti, ale tento a budúci rok by sa slovenské investície mali realizovať pri výrobe organických hnojív či energetických zariadení. Ruské investície budú zase smerovať do výroby elektrotechniky alebo inovatívnych stavebných materiálov.
Ktoré sektory sú pre náš vzájomný biznis najdôležitejšie?
Rovnako ako predtým má strategický význam zachovanie indikátorov v oblasti dodávok ropy a zemného plynu, ktoré určia dynamiku vzájomného obchodu v blízkej budúcnosti. Mimochodom, Slovensko bolo jednou z prvých európskych krajín, do ktorých sme začali dodávať zemný plyn na domácu spotrebu. Stalo sa tak v roku 1967. Vlani sa objem ruského energetického vývozu do vašej krajiny zvýšil o viac ako 50 percent. Rast zaznamenávame aj v tomto roku.
Považujete Slovensko za dôležitého partnera v oblasti energetiky?
Jednoznačne áno. Naše partnerstvo v oblasti dodávok energie do krajín západnej Európy má dlhú históriu. Píše sa od roku 1972. Prostredníctvom plynovodu Bratstvo na trase Urengoj – Pomary – Užhorod sa cez Slovensko jedna tretina ruského plynu dodáva do Európy. Ďalšou dôležitou oblasťou našej spolupráce je jadrová energia. Všetky prevádzkové energetické jednotky slovenských jadrových elektrární na ruských reaktoroch VVER-440 sú od okamihu ich uvedenia do prevádzky na základe podpísaných zmlúv nepretržite zásobované ruským palivom.
V ktorých ďalších oblastiach môžeme nájsť ďalšiu spoluprácu medzi Ruskom a Slovenskom?
Spolupracujeme pri realizácii projektu rozšírenia širokorozchodnej železnice z Košíc do Bratislavy. Umožní plne realizovať tranzitné príležitosti Slovenska s neustále sa zvyšujúcim tokom tovaru v smere z Ázie do Európy. Na 19. stretnutí rusko-slovenskej medzivládnej komisie pre hospodársku, vedeckú a technickú spoluprácu, ktorá sa v októbri uskutočnila vo Vysokých Tatrách, boli takisto dosiahnuté dohody o zavedení nových spoločných iniciatív.
Na aké sektory sa v nich chcete koncentrovať?
Tieto iniciatívy sú zamerané na spoluprácu v oblasti digitalizácie ekonomiky či projektov inteligentných miest, ako aj spoluprácu pri zakladaní výroby v rámci iniciatívy Priemysel 4.0 či pri realizácii spoločných priemyselných a energetických projektov na trhoch tretích krajín. Dôležitým smerom zostáva rozvoj partnerstiev na federálnej aj regionálnej úrovni v oblasti inovatívnych informačných a komunikačných technológií, stavebníctva, zdravotníctva a liečiv či cestovného ruchu.
Ide pri investíciách o veľké koncerny alebo skôr menšie firmy?
V tomto roku zaznamenávame významnú aktiváciu malých a stredných podnikov na oboch stranách. Tieto spoločnosti majú nielen záujem propagovať svoje výrobky na ruskom alebo slovenskom trhu, ale sú tiež zamerané na lokalizáciu výroby. Práve to je najúčinnejší spôsob ako zabezpečiť stabilné postavenie na relevantnom trhu. Je zaujímavé, že ich k tomu podnecujú zavedené sankcie.
Aký dosah mali sankcie na vzájomný biznis?
Od ich zavedenia sa v dôsledku prudkého poklesu výmenného kurzu rubľa a kúpnej sily Rusov začala produkcia slovenských firiem stávať neschopnou konkurencie. Dôležitú úlohu zohralo aj rozhodnutie Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj o preložení Ruskej federácie z tretej kategórie rizikových krajín do štvrtej. Aj to ovplyvnilo vývozy, keďže sa zvýšilo poistné.
Ktoré slovenské firmy na tento vývoj doplatili najviac?
Automobilky, ktorých vývoz do Ruskej federácie klesol približne o 10 percent, sa rýchlo presunuli na iné trhy. Slovenské spoločnosti, ktoré vyvážali viac ako 80 percent svojich výrobkov do Ruska, sa však ocitli v pomerne ťažkej situácii. Tradičných exportérov z Európy do Ruska začali nahrádzať ázijské spoločnosti aj domáce výrobky. Ruskí výrobcovia opätovne naštartovali svoju produkciu a zvýšili svoje kapacity. Zároveň začali poberať výraznú podporu od aktívne sa formujúcich štátnych inštitúcií na podporu rozvoja. Slovenské spoločnosti boli nútené reagovať na túto situáciu. Nebolo pre ne možné vyhnúť sa prepúšťaniu, zníženiu platov aj pracovného času. Museli tiež vynaložiť dodatočné finančné prostriedky na reklamu a propagáciu.
Ako vyzerá situácia v súčasnosti?
Dnes je pre mnohé slovenské spoločnosti zrejmé, že na to, aby vstúpili na ruský trh alebo si na ňom udržali svoje miesto, je výhodnejšie umiestniť celý alebo čiastočný výrobný cyklus v Rusku. Môžu pri tom v plnej miere využiť ruské štátne nástroje na podporu priemyselných podnikov.
Stále hovoríme o slovenských spoločnostiach. Čo sa v súčasnosti deje s ruskými firmami?
Ruské spoločnosti v čoraz väčšej miere zvažujú Slovensko ako atraktívnu lokalitu pre ich výrobné zariadenia a tiež ako bránu na uvedenie ruských high-tech výrobkov na európsky trh. Očakávame, že v blízkej budúcnosti sa vďaka realizácii mnohých projektov, s ktorými sa ruské a slovenské spoločnosti nedávno obrátili na Obchodné zastúpenie so žiadosťou o podporu, výrazne zvýši investičný potenciál, ako aj potenciál nárastu neobchodného obratu medzi našimi krajinami. Ide konkrétne o projekty v oblasti výroby zdravotníckych zariadení a materiálov, elektrotechniky, priemyselného, energetického aj dopravného inžinierstva, výroby kompozitných materiálov pre priemysel a stavebníctvo, telekomunikácií, IT, ekologického poľnohospodárstva a chovu zvierat či zariadení pre bývanie a verejné služby.