2. V akom stave je teraz Grécko?

Snímka: Reuters

Grécko vstáva z popola. Tak by sa dal nazvať návrat na kapitálové trhy či požičiavanie si peňazí pre vlastnú potrebu.

Naďalej však bude nad všetkým dohliadať ako veľký brat Európska komisia a experti, ktorí budú krajinu štvrťročne navštevovať. A teda, ak sa Grécko od svojej dohodnutej trasy odkloní, sľúbené úľavy sa ho už nemusia týkať.

Situácia však vôbec nie je ideálna a s verejným dlhom vo výške 180 percent HDP, čo predstavuje asi 322 miliárd eur, patrí k najzadlženejšej krajine eurozóny.

Aj keď sa môže niekomu zdať táto suma do neba volajúca, pravdou je, že mohla do neba volať ešte viac. Súkromní veritelia totiž pomohli grécky dlh skresať o sto miliónov eur.

Otázniky sa zjavujú pri tom, či si budú vedieť Gréci poradiť sami a či nebude potrebná ďalšia pôžička. Odpoveď však jasnou farbou nesvieti.

„V júni sa ministri financií krajín eurozóny, ktoré vlastnia väčšinu gréckeho dlhu, dohodli na znížení gréckeho dlhového bremena. Aby sa Atény úspešne postavili na vlastné nohy, predĺžili lehotu splatnosti časti pôžičiek o desať rokov či čiastočne zmiernili úroky. Financmajstri zároveň odsúhlasili poslednú 15-miliónovú tranžu, ktorá má Grécku slúžiť ako kapitálový vankúš,“ uvádza na portáli euractiv.sk analytik Marián Koreň.

Prognózy hovoria, že grécky dlh klesne do roku 2037 pod 140 percent HDP. Ovácie však nie sú na mieste, následne sa totiž môže po stúpnutí úrokových nákladov zase v objeme zväčšiť.

Medzinárodný menový fond volá preto aj po tom, aby si Gréci odpísali aj dodatočnú časť dlhu u európskych veriteľov.

Najčítanejšie témy