1. Ako prebiehala grécka kríza?

Snímka: Reuters

Neboli by sme tam, kde sme, keby sa Grécko rozhodlo od začiatku ísť férovou cestou. Grécko sa však rozhodlo pre tú druhú cestu. Štatistickému úradu Eurostatu totiž dodávali nepravdivé informácie o tom, ako sa krajine v sektore financií darí.

Rok 2009 bol pre krajinu po vypuknutí ekonomickej krízy kritický. Potom však prišiel „najväčší výraz solidarity v dejinách ľudstva“, ako ho nazval aj výkonný riaditeľ trvalého eurovalu Klaus Regling, informuje o tom portál euractiv.sk.

Pri obzretí sa do histórie však všetko tak ružovo nevyzeralo. Gréci požiadali prvýkrát o pomoc v roku 2010.

Druhýkrát, rokoch 2012 až 2015 zaúradoval dočasný euroval v podobne Európskeho nástroja finančnej stability.

Ak by bol Grécky dlh v minulosti zredukovaný, dnes by náklady neboli také vysoké, vraví analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.

Rok 2015 sa tiež niesol v duchu masových protestov proti reformám a úsporným opatreniam, za ktorými obyvatelia videli iba nariadenia ďalekého Bruselu.

Podmienky veriteľov Gréci odmietli, nakoniec však tretí záchranný balík v sume 86 miliárd eur do krajiny prišiel.

Osem rokov pôžičiek pre Grécko sa v svete čísel rovná asi 289 miliardám eur a 450 reformám.

Najčítanejšie témy