4. Iránci sa chystajú na to najhoršie

Snímka: TASR

„Politika tu veľa ľudí nezaujíma, možno len náboženských fanatikov. Väčšina ľudí chce žiť v mieri. A my sa teraz naozaj bojíme vojny s Američanmi.“ Týmito slovami opisuje Réza, manažér iránskej účtovnej spoločnosti, aktuálne pocity bežného zástupcu strednej triedy tejto 80-miliónovej krajiny. Ich obavy z vypuknutia vojenského konfliktu sa ešte prehĺbili po dramatickom vývoji z minulého týždňa. Americký prezident Donald Trump najprv odstúpil od jadrovej dohody s Iránom a následne uvalil na Teherán nové sankcie. Potom došlo k vojenskej roztržke medzi Iránom a Izraelom.

Blokovaný internet
Olej do ohňa prilialo tohtotýždňové otvorenie americkej ambasády v Jeruzaleme, ktoré sa v Teheráne stretlo s búrlivými reakciami. Zároveň sa stalo dôvodom, prečo sa Iránci v týchto dňoch pripravujú na ďalšie vyhrotenie napätia a obávajú sa toho najhoršieho – regulárnej vojny. „Vláda nás stále upokojuje, že krajine nič nehrozí. Burcuje nás proti Izraelu a Američanom a tvrdí, že nás nikto nemôže poraziť. My však vieme, že nám nehovoria celú pravdu,“ podčiarkuje Réza.

Úrady podľa neho blokujú prístup k zahraničným serverom a zavádzajú cenzúru. Len nedávno začali filtrovať cloudovú službu Telegram, ktorú na zasielanie správ využívalo 40 miliónov Iráncov, teda polovica populácie krajiny. Cieľ takéhoto kroku je jasný – chcú mať pod palcom komunikáciu svojich občanov, čo pri využívaní zahraničných služieb nebolo možné.


S prístupom k informáciám či sociálnym sieťam to máte v Iráne celkovo veľmi komplikované. Počas vášho pobytu v tejto prísne islamskej republike na juhozápade Ázie sa budete musieť zaobísť bez komunikácie na Facebooku či zdieľania svojich fotiek na Instagrame. Rovnako si nepozriete videá na YouTube a nenapíšete správu na slovenskom Pokeci. To všetko je tu zablokované. Ak si na svojom webovom prehliadači zadáte adresu povedzme Facebooku, automaticky vás to presmeruje na rozcestník s iránskymi servermi, ktoré sú pod starostlivou kontrolou teheránskych úradov a ich dozorcov nad správnym informovaním. A to sa podľa samotných Iráncov blíži k propagande. Tá sa v súčasnosti priamo úmerne stupňuje s eskaláciou napätia v medzinárodných vzťahoch Iránu.

Hnev na Čechov
Weby mienkotvorných slovenských spravodajských titulov vrátane HN si v Iráne zatiaľ na internete prečítate. Zablokovaný je len prístup k bulvárnym serverom. To však neplatí o českých médiách. Všetky hlavné české tituly sú rovnako ako tie izraelské znefunkčnené. Po ich zadaní sa vám zjaví spomínaný rozcestník s oficiálnymi iránskymi webmi. „Osobne ma to neprekvapuje. Tu v Iráne sa dosť intenzívne riešia úvahy o tom, že by Česko mohlo presunúť svoju ambasádu v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema,“ vysvetľuje Réza.

Prirodzene, takýto krok, o ktorom pred niekoľkými mesiacmi hovoril český prezident Miloš Zeman, by Iráncov rozhodne nepotešil. Práve naopak. Česku sa kvôli tomu dostáva v iránskych štátnych médiách poriadna porcia kritiky.

Teherán sa netají tým, že Jeruzalem považuje za posvätné mesto moslimov. Iránsky prezident Hasan Rúhání koncom minulého roka ostro kritizoval Trumpa za jeho rozhodnutie presunúť americké veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema. Iránsky parlament v reakcii na tento krok Bieleho domu jednohlasne prijal zákon, ktorým uznal Jeruzalem za večné hlavné mesto Palestíny.

Ak sa bežných ľudí v Iráne spýtate na Izrael či na Spojené štáty, odpovedia vám skôr vyhýbavo. Len veľmi neradi sa dostávajú do slovnej výmeny so zahraničnými hosťami. Z ich odpovedí je však cítiť, že s mnohými krokmi Trumpa nesúhlasia. „Podľa mňa sú sankcie, ktoré na nás uvalil, úplne zbytočné. Zhoršia už aj tak zlú ekonomickú situáciu našej krajiny. A v ničom nepomôžu,“ prízvukuje stredoškolský učiteľ angličtiny v Isfaháne Mahmúd.

Keď počuje o Slovensku, okamžite si vybaví motorku Jawa československej produkcie, ktorú kedysi dávno vlastnil. Dnes môže na novú motorku či dokonca auto pri svojom učiteľskom plate zabudnúť. „Jedna vec je politika, druhá každodenný život. A ten sa naozaj zo dňa na deň zhoršuje. Všetko je čoraz drahšie. Sankcie k tomu veľmi výrazne prispievajú,“ dodáva Mahmúd.

Výhody pre cudzincov
Na druhej strane, to, čo kvalitu života bežného Iránca tlačí nadol, západnému turistovi môže priniesť určité výhody. Napríklad v podobe sumy iránskych rialov, ktoré dostane za svoje eurá či doláre.

Kým totiž oficiálny kurz Európskej centrálnej banky hovorí o 50-tisíc rialoch za jedno euro, realita je pre turistu oveľa priaznivejšia. Veksláci, ktorí sú v Isfaháne úradmi tolerovaní v jednom rohu slávneho Nakš-e džahán, najväčšieho historického námestia na svete zapísaného na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, vám za euro ponúknu 60- či dokonca 70-tisíc rialov.

Dôvod je jednoduchý – valuty sú dnes v Iráne nedostatkovým tovarom a zháňajú ich všetci. A to doslova za každú cenu. „Ak by naozaj došlo k vojne, naše peniaze sa stanú prakticky bezcennými. Všetci sa preto snažia ochrániť si svoje úspory. Ten, kto by mal celý svoj majetok na účte v rialoch, môže prísť zo dňa na deň o všetko,“ prízvukuje Mahmúd.

Výmena je pritom iba jednosmerná. Valuty síce od vás kúpia, ale získať ich naspäť nemáte šancu. Platí to aj v obchodoch či hoteloch. S radosťou od vás vezmú eurá, avšak vydajú vám z nich len v rialoch. Pochopiteľne, v kurze, ktorý je pre vás veľmi nepriaznivý.

Hoci teda na oficiálnu zmenáreň natrafíte v Iráne len veľmi výnimočne, so získaním miestnej meny nebudete mať najmenšie problémy. Radi vám s tým pomôžu dokonca aj policajti či manažéri letiska.

Paradoxne, doláre majú radi aj tí, čo dnes najviac kričia proti Amerike či Izraelu. Stretnete ich pri teheránskych mešitách, kde im miestni imámovia vtĺkajú vo svojich kázniach do hláv nenávistné názory. Často sa potulujú po bazároch, kde pri čaji navzájom diskutujú o aktuálnej situácii. S cudzincami sa zvyčajne do reči nedávajú – z veľkej časti aj preto, že po anglicky nevedia.

„Dolu s USA“
Obľúbeným miestom týchto ľudí je aj teheránska ulica Talekání, kde sa nachádza budova niekdajšieho amerického veľvyslanectva v Iráne. Práve tu došlo v novembri 1979 po víťazstve islamskej revolúcie v krajine k incidentu, keď niekoľko stoviek rozvášnených študentov obsadilo ambasádu Spojených štátov a 66 Američanov zobralo ako rukojemníkov. Nasledovala niekoľko mesiacov trvajúca dráma. Tieto udalosti sa stali začiatkom nepriateľských vzťahov medzi Washingtonom a Teheránom, ktoré pretrvávajú dodnes.

V súčasnosti nad areálom svieti nápis 13. kultúrny študentský komplex ABAN. Múry okolo neho sú pomaľované rôznymi protiamerickými motívmi. Zobrazujú napríklad bomby, ktoré zvrhávajú lietadlá s americkými vlajkami. Častým motívom je slávna newyorská socha slobody, ktorá má namiesto tváre smrtku. Na teheránskych mapách nesie toto miesto názov Americký brloh špionáže.

Práve ku komplexu, ktorý 24 hodín denne strážia policajti a vojaci, chodia stúpenci súčasného režimu demonštrovať proti Američanom. Pália tu vlajky Spojených štátov aj Izraela, vykrikujú heslá proti obom týmto úhlavným nepriateľom.

Ich obľúbenou zábavkou je robiť si selfie pred kresbami zosmiešňujúcimi Spojené štáty a velebiacimi bývalého iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Chomejního aj jeho nasledovníka Alího Chámeneího, ktorý je súčasným faktickým lídrom krajiny. A ich hlavný svetonázor vystihuje nápis, ktorý je priamo pri hlavnom vstupe do areálu: „Dolu s USA.“

Súčasť osi zla?
Napokon, hnev radikálnych iránskych moslimov nie je až taký prekvapujúci. Najmä keď vezmeme do úvahy fakt, že miestne úrady v ľuďoch všemožne podporujú protiamerické či protiizraelské nálady. Pred tromi rokmi šokovala svet správa, že v Iráne vypísali súťaž o najlepšiu karikatúru na tému holokaustu. Malo ísť o odpoveď na protiislamské karikatúry francúzskeho satirického magazínu Charlie Hebdo, ktorého pol redakcie v januári 2015 vystrieľali radikálni islamisti.

Bývalý iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád na adresu Izraela vyhlasoval, že režim okupujúci Jeruzalem musí zmiznúť zo stránok histórie. Ďalší predstavitelia zase verejne tvrdili, že Izrael je neprirodzený útvar, ktorý by mal byť odstránený z mapy sveta.

Napriek tomu všetkému bežných Iráncov hnevá, keď sa v západných médiách píše o ich krajine len v negatívnom zmysle, či dokonca ako o súčasti osi zla. „Za to všetko môže politika. Ten, kto navštívi Irán, však uvidí aj úplne inú stránku našej krajiny – priateľských a pohostinných ľudí, ktorí s obrazom krajiny bažiacej po vojne nemajú absolútne nič spoločné. Tých, ktorí vo svojich srdciach a hlavách živia nenávisť, je absolútna menšina,“ uzatvára Réza.

Čo zhoršilo vzťahy Iránu s USA a Izraelom
Americký prezident Donald Trump rozhodol o odstúpení USA od jadrovej dohody s Iránom a uvalení nových sankcií na Teherán.

Medzi Iráncami a Izraelčanmi došlo minulý týždeň k vzájomným útokom.

Teherán pobúrilo aj presunutie amerického veľvyslanectva v Izraeli s Tel Avivu do Jeruzalema.



Najčítanejšie témy