5. Čo môže byť ešte problémom?

Snímka: Dreamstime

Hlavným kritikom je podľa Koreňa Írsko a s niektorými časťami balíčka nesúhlasí ani Holandsko a Luxembursko. „Návrh Komisie je vlastne zameraný voči daňovým praktikám a jurisdikciám, akým je Írsko,“ ozrejmuje.

Podľa novej právnej úpravy by totiž internetoví giganti už neodvádzali všetky svoje príjmy v Írsku, ale časť daní by platili aj v krajinách, kde vytvárajú pridanú hodnotu.

Dublin argumentuje, že ide o neprimeraný zásah do daňovej suverenity členských štátov.

Otáznik visí nad dvojitým zdaňovaním v prípade stálej prevádzkarne. S niektorými firmami majú totiž štáty podpísané zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Návrh tiež nezasiahne krajiny mimo členských štátov Únie.

Prijatie tejto legislatívy tak môže trvať omnoho dlhšie, než prijatie legislatívy pre digitálne spoločnosti a finálnu podobu návrhu tak ešte viac natiahnuť. Okrem toho, opatrenie tiež musí prejsť jednomyseľnou zhodou všetkých členských štátov.

Digitálna daň plánuje aj eurokomisár Moscovici stihnúť čo najskôr počas mandátu súčasnej Komisie do mája 2019. „Keď si napríklad uvedomíme, aké komplikácie sprevádzajú prijatie smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb, do ktorého chce Komisia zaradiť aj nové pravidlá zdaňovania digitálnej ekonomiky, tak sa to nejaví ako úplne realistický cieľ,“ prognózuje Koreň.

A čo v otázke bezpečnosti? Môže mať kauza Cambridge Analytica vplyv aj na prijímanie zákonov v digitálnej oblasti? „Priamo nie, lebo sú to dve rôzne veci. Rozhodne to zvýši záujem Európskej komisie o dozor nad týmito spoločnosťami, pretože zdieľajú obrovské množstvo citlivých dát a tie je možné zneužívať. Záujem o sledovanie veľkými spoločnosťami určite vzrastie,“ myslí si Ižip.

Najčítanejšie témy