3. Aký je postoj Slovenska voči návrhu?

Snímka: TASR/Martin Baumann

Slovensko v podobe záchrancu financií, ministra Petra Kažimíra, avizovalo začiatkom roka koniec daňovým, legislatívne zatiaľ aj dovoleným únikom. Príkladom je aj Google. Ako už dávnejšie holandský denník HET Financieel Dagblad informoval, spoločnosť tak napríklad v roku 2016 ušetrila na daniach skoro štyri miliardy dolárov. Minulý rok síce Google u nás zaplatil asi 47-tisíc eur, suma sa však netýkala inzercie, ktorá je práve gigantickým generátorom zisku.

Od tohto januára platí na Slovensku zákon, ktorý núti odvádzať dane poskytovateľov služieb cez digitálne platformy, čím je aj podľa stránky Euractiv.sk „jednou z prvých krajín, ktoré sa ponorilo do neprebádaných vôd digitálneho zdaňovania“.

Uber, Airbnb či Booking.com majú už zdaňovať všetky príjmy, ktoré získali za poskytnuté služby ako dopravu či ubytovanie u nás. Firmy sa tak na Slovensku musia registrovať formou stálej prevádzkarne.

V prípade, že tak neurobia platí pre ne zrážková daň, pri ktorej sa z odvodov podnikateľa zrazí 19 až 25 percent. To však nie je prípad internetových gigantov. „Podľa mojich informácií 80 miliónov eur je časť reklamného trhu na Slovensku, ktorý končí na účtoch napríklad Googlu a Facebooku“, uviedol začiatkom roku Kažimír s tým, že krajiny ako aj Slovensko nemajú z týchto peňazí ani cent.

Najnovší návrh z dielne Európskej komisie hovorí teda o digitálnej prítomnosti a v prípade reklamných aktivít bude zdanenie aktuálne pri celosvetových tržbách nad 750 miliónov a v Európskej únii nad 50 miliónov. Opatrenie má však dve strany.

Pozitívnym aspektom je, že by daňovo nezaťažovalo začínajúce či rýchlo sa rozvíjajúce spoločnosti. Negatívom zase, že do úvahy nezohľadňuje zisk spoločnosti. „V návrhu sú isté limity, ktoré platia na dané štáty, to znamená, že ak tá firma nemá v krajine nejaký veľký obrat, tak sa jej nemôže daný zákon dotýkať.

Opäť sa tak dostávame k veľkému problému v celej Európskej únii, a to je to, že veľká časť zákonov je šitá pre tie najväčšie krajiny,“ ozrejmuje Ižip dôvody, prečo by napríklad Slovensku opatrenie nemuselo až tak pomôcť. Vystúpil s tým aj premiér Peter Pellegrini na nedávnom summite Európskej únie.

Poukázal na to, že pri istom nastavení by niektoré menšie krajiny nemuseli mať z digitálnych spoločností nič. „Toto je pozícia viacerých menších členských krajín, ktoré sa obávajú, že ich súčasné daňové príjmy sa presunú do väčších členských štátov.

Veľkosť zisku, ktorú budú môcť krajiny zdaňovať, by mal závisieť od počtu užívateľov digitálnych služieb, z čoho práve pramení obava, že z toho budú najviac benefitovať veľké krajiny, kde je takýchto užívateľov najviac,“ vysvetľuje obavy Koreň.

Najčítanejšie témy