4. Aké sú rozdiely vo vzdelávaní a čo to môže znamenať pre ekonomiku do budúcnosti?

Snímka: Pavol Funtál

Tou krajinou bolo Portugalsko, ktoré v roku 2012 tvorilo 75 percent ekonomiky EÚ, kým Slovensko 76 percent.

Veda a inovácie

Portugalsko vyčerpalo výhodu lacnej pracovnej sily a nedokázalo prejsť na rast podopretý vedou a inováciami. To isté sa môže stať aj Slovensku, ktoré zaostáva vo vzdelávaní aj vo vede.

Problém sa začína už na základných školách. Posledné testovanie PISA ukázalo, že výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach – matematická, čitateľská a prírodovedná gramotnosť – sú významne nižšie, ako je priemerný výkon žiakov z krajín OECD. Výsledky českých žiakov sú pritom vo všetkých oblastiach v OECD priemerné.

Šikovní odchádzajú

No medzery nájdeme naprieč celým školstvom, nevynechávajúc vysoké školy. Slovensko má dnes vo svetovom rebríčku Round University Ranking, ktorú zostavuje Thomson Reuters, len jednu univerztu, Česko až päť. V najväčšej vedeckej databáze Scopus má Česko až trikrát viac citácií než Slovensko.

“Kvôli slabému stavu vzdelávania Slovensko prichádza o veľa úspešných študentov vysokých škôl, ktorí sa po skončení štúdia často nevracajú. Následkom tohto procesu ale aj cez demografické problémy čelí Slovensko nedostatku kvalifikovaných ľudí,” skonštatoval analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.

Tí šikovnejší slovenskí študenti pritom častokrát zamieria práve do Česka. A neraz tam aj zostanú. A profituje z toho aj krajina. Slovenskí študenti prinášajú tamojšej ekonomike najmenej 650 miliónov korún ročne, ukazuje analýza Ekonomicko-správnej fakulty Masarykovej univerzity. A to vďaka tomu, že si tam privyrábajú a platia dane, míňajú peniaze za jedlo, ubytovanie a zábavu. Podobný prínos majú aj naši absolventi, ktorí sa rozhodnú v Česku zostať.

Najčítanejšie témy