2. Prečo sme prestali držať krok so Západom?

Prenesene: ekonomika rástla vďaka tomu, že sa ťažilo viac uhlia, ťažilo sa však starými strojmi, ktoré nebol záujem inovovať. Tento spôsob rastu sme v 70. rokoch vyčerpali.

Mimochodom, aj dnes môžeme vidieť, že štátne firmy sú na trhu konkurencieschopné v sektoroch, kde nie je nutná až taká rozsiahla a rýchla inovácia, zdôrazňuje analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Orientácia na vedu

Na prelome 60. a 70. rokov “nastupovala vo svete etapa vývoja orientovaného na kvalitu, vedu, efektívny výkon. Československá ekonomika prestala držať so Západom krok,” vysvetľuje český ekonóm Alexej Bálek z pražskej Vysokej školy ekonomickej.

Zaujímavé je, že v 60. rokoch, keď začala spoločnosť stagnovať, si vláda uvedomovala, že tadiaľto cesta nevedie. Vnikli obrovské pracovné skupiny, ktoré mali vytvoriť víziu smerovania krajiny.

Vedecko-technická revolúcia v šuflíku

Jednu z nich viedol uznávaný sociológ a filozof Radovan Richta, ktorý vedel, že už nestačí nalievať peniaze len do ťažkého priemyslu a poukázal na to, že riešenie treba hľadať vo vede a technike, ktorá dostávala zvrchu každý rok pomerne menej a menej zdrojov. Práca jeho tímu však napokon skončila v šuflíku a krajina sa ďalej uberala tým istým smerom.

Najčítanejšie témy