StoryEditor

Sarkozy ovládne znárodnený gigant

17.10.2007, 00:00
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa pred septembrovou historickou fúziou štátneho plynárenského a ropného giganta Gaz de France a súkromného Suezu netajil, že chce vytvoriť v krajine tretieho šampióna, a že s ním má ďalekosiahle plány.

Teraz, pár dní pred budúcotýždňovým ohlasovaným štrajkom štátnych zamestnancov aj v GdF, vyhlásil pri jej návšteve, že štát chce zväčšiť svoj terajší podiel a zabezpečiť si namiesto súčasných siedmich až desať miest v 23-člennej rade. Pretože, ako dodal na upokojenie zamestnancov, GdF nebola sprivatizovaná Suezom, ale naopak. Fúzia vlastne zakryla "znárodnenie Suezu". Jeho slová možno len boli populistickou náplasťou, no veľa spokojnosti šéfovi GdF Suez Gérardovi Mestralletovi nepriniesli. Aj keď pravdou je, že štát už teraz vlastní blokovaciu väčšinu 35,6 percenta.
Cieľom opäť Španielsko
Pritom len v predvečer Sarkozyho vystúpenia vznikajúci koncern (dokončiť by sa mal začiatkom budúceho roku) oznámil, že mieni do roku 2010 investovať ročne desať miliárd eur (v prepočte 336,22 miliardy Sk) na posilnenie pozícií na európskom trhu. Už počas nedávnej Sarkozyho návštevy v Moskve malo vedenie spoločnosti stretnutie aj s predstaviteľmi Gazpromu, kde sa bude v najbližších rokoch snažiť koncern zväčšiť svoj vplyv, čím sa podľa Sarkozyho posilnia aj francúzsko-ruské vzťahy v tomto sektore. Do tejto európskej stratégie však najnovšie zapadá aj zámer pridať sa k spoločnostiam, ktoré sa vo Veľkej Británii podieľajú na výstavbe jadrových reaktorov, a kde už investície oznámila aj Electricité de France.
"Gaz de France Suez začal svoju expanzívnu politiku. Kto je ďalší na rade?" spýtal sa po vystúpení Sarkozyho britský denník The Guardian. Je zrejmé, že po odpoveď si nemusí ísť ďaleko. Fúziu GdF a Suezu pretláčal prezident Sarkozy najmä preto, aby zabránil nepriateľskému prevzatiu Suezu zo strany talianskeho konkurenčného Enelu, čo sa stretlo so značnou kritikou z Bruselu. No práve tak sa aj Španielsko bránilo pred prevzatím svojej spoločnosti Endesa nemeckou E.ON a rovnako tak sa obáva o Gas Natural, na ktorý si pred fúziou brúsil zuby práve Suez. Aj preto denník Financial Times poznamenal, že je otázkou času, kedy sa GdF Suez vráti k "nedokončenému obchodu".
Suez pritom v spoločnosti má svoj podiel a už skôr naznačil, že by ho chcel zvýšiť nad desať percent, pričom sa ho "nevzdá ani po prípadnej fúzii s Gaz de France". Okrem toho, na španielskom trhu je už niekoľko rokov partnerom banky La Caixa a vodárenskej spoločnosti Aguas de Barcelona.
"Štátom sponzorovaná fúzia bola jasne naprojektovaná a my očakávame, že spojený Gaz de France Suez sa zameria na expanziu do juhozápadnej Európy," spresnil hlavný ekonomický poradca premiéra Josého Zapatera David Táguas.
Aj analytici už poukázali, že kým pre Suez bola spoločnosť Gas Natural pred fúziou s GdF plánom B, teraz to bude najbližší cieľ. Pravda, popri už oznámeným investíciám, kde však gigant väčšie problémy nečaká.
Väčší zisk
Francúzsky energetický gigant je pritom už teraz po Gazprome, Electricité de France a E.ON štvrtou najväčšou spoločnosťou z hľadiska trhovej kapitalizácie. Prevádzkový zisk by mal napríklad do roku 2010 dosiahnuť okolo 17 miliárd eur a tržby 71 miliárd eur. Výška dividendy by sa podľa šéfa Mestralleta mala ročne zvyšovať o 10 až 15 percent.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
09. máj 2024 08:07