Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja predstavilo v uplynulých dňoch verejnosti prostredníctvom konferencií dokument pod názvom Národný strategický referenčný rámec na programovacie obdobie rokov 2007- 2013. Ide vlastne o nový národný rozvojový plán, vychádzajúci zo stratégií jednotlivých odvetví, ktorý dáva alternatívy a scenáre rozvoja a zároveň stanovuje jeho priority v súlade s Lisabonskou stratégiou. Pre Slovensko, ako aj všetky ostatné nové členské krajiny EÚ, sa vypracovanie tohto dokumentu stalo povinnosťou hlavne preto, aby ich rozvoj bol v súlade a v intenciách zámerov rozvoja celej Európskej únie. Slovensko zatiaľ presne nevie, koľko finančných prostriedkov v novom programovacom období od únie dostane. "Rátame približne s desiatimi miliardami eur a k tomu je nutné prirátať tri až päť miliárd eur z národných zdrojov. Je to obrovský balík peňazí, ktoré budú slúžiť predovšetkým na kohéznu politiku - na zvyšovanie konkurencieschopnosti regiónov Slovenska s výnimkou Bratislavského kraja," uviedol rezortný minister László Gyurovszky.
Peniaze budú podľa neho slúžiť v súlade so strategickými prioritami SR na tri účely - dobudovanie základnej infraštruktúry, inovácie, informatizáciu a znalostnú ekonomiku a na ľudské zdroje a vzdelávanie. Najväčšia časť zdrojov je určená na prvú prioritu. Jej dominujúci podiel je daný nedostatočnou rozvinutosťou prevažnej časti regiónov Slovenska, potrebou zabezpečenia dynamiky a udržateľnosti ich hospodárskeho rastu, potrebou riešenia regionálnych disparít a vysokým doterajším dopytom po typoch projektov, podporovaných v súčasnosti rámci tejto strategickej priority. Podiel druhej priority (znalostná ekonomika) determinuje vlastne nevyhnutný predpoklad dlhodobej udržateľnosti hospodárskeho rastu a rastu konkurencieschopnosti ekonomiky SR. V rámci tretej priority sa budú podporovať projekty, podporujúce rozvoj ľudských zdrojov a zlepšovanie fungovania trhu práce. "Cieľom tejto prvej verzie národného strategického referenčného rámca je poskytnúť východiská pre širokú diskusiu s partnermi na centrálnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Návrhy z medzirezortného pripomienkového konania i z konferencií zapracujeme, no stále to bude otvorený dokument. K ďalším zmenám môže dôjsť počas rokovania s EK, dopracúvať sa bude aj podľa finalizácie jednotlivých sektorových operačných plánov. Očakávame, že sa o materiáli bude s Európskou komisiou rokovať v druhej polovici budúceho roka," približuje proces koordinátorka národného strategického rámca Ľubica Sabadošová.
Aby kompletný materiál mohla Slovenská republika odovzdať, musia byť zo strany únie splnené tri podmienky. Najskôr musí byť prijatá finančná perspektíva, teda musí existovať rozhodnutie o tom, koľko peňazí SR zo štrukturálnych a z kohézneho fondu v nasledujúcom plánovacom období vlastne dostane. Rozhodnutie by malo padnúť do konca roka ešte počas predsedníctva Veľkej Británie. Druhou podmienkou je prijatie nariadení, ktoré právne regulujú rámec čerpania zdrojov z eurofondov a tretia je prijatie tzv. strategických usmernení spoločenstva. "Napriek tomu, že tieto podmienky ešte zo strany únie neboli splnené, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pracuje na tomto dokumente od začiatku roka," uviedla. Rezort sa podľa ministra bude snažiť hlavne o to, aby dokumenty mali regionálny rozmer a nemali by byť plošne aplikovateľné na celom území SR. Regióny samy by si mali určiť vlastné priority, no kto bude mať aké výkonné právomoci, je dnes podľa Gyurovszkého ešte predčasné hovoriť. Účasť regiónov na celom procese bude však závisieť predovšetkým od ich pripravenosti. V rámci diskusií navrhujú regióny použiť peniaze na všetky oblasti, kde cítia potrebu investovania. "Malo by ísť oveľa viac peňazí na cesty druhej až štvrtej triedy, na environmentálnu infraštruktúru opatrenia na podporu rastu zamestnanosti. Svedčí to o obrovskom záujme o europeniaze a vyčerpať ich zrejme nebude problém. To nám umožní vyberať tie najkvalitnejšie projekty, ktoré dokážu koncentrovať peniaze pre jednotlivé regióny tak, aby prinášali viditeľný efekt. Spoločne sa usilujeme o to, aby peniaze boli využité zmysluplne," uzatvára minister.
Geografická oprávnenosť regiónov SR
Cieľ Konvergencia financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF)a Európskeho sociálneho fondu (ESF) sa sústredí na regióny NUTS II, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosiahne 75 % priemeru rozšírenej EÚ - čo je v prípade SR celé jej územie s výnimkou Bratislavského kraja.Cieľ Konvergencia financovaný z Kohézneho fondu pokryje členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok v parite kúpnej sily nedosiahne 90 % priemeru EÚ. Tieto kritériá SR spĺňa.
Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť bude oprávnený v oblastiach, ktoré nespadajú do Cieľa Konvergencia - čo je v prípade SR Bratislavský kraj.
Cieľ Európska teritoriálna spolupráca bude v prípade cezhraničnej spolupráce oprávnený pre pohraničné regióny NUTS III - vo všeobecnosti do 150 km; v prípade nadnárodnej spolupráce - nadnárodné oblasti (zoznam bude stanovený EK neskôr); v prípade medziregionálnej spolupráce a výmeny skúseností - územie celého Spoločenstva. Bude špecifikované na podmienky SR.