Zachovanie odpočítateľnej položky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) a životné poistenie (ŽP) zvyšuje riziko zníženia odvodu do 2. dôchodkového piliera z 9 na 6 % z hrubej mzdy. Podľa Ministerstva financií (MF) SR je totiž v súčasnosti veľmi pravdepodobné, že jedno z týchto opatrení sa zrealizuje, pričom je vylúčené, že sa zrealizujú obidve zároveň.
Ako TASR informoval hovorca MF Miroslav Šmál, zrušenie odpočítateľnej položky na DDS a ŽP má byť ďalším zjednodušením daňového systému. Trh DDS s 0,7 milióna zmluvami a trh ŽP s 3,7 milióna zmluvami sú podľa ministerstva pri počte obyvateľov bez dôchodcov 4,4 milióna dostatočne rozvinuté.
"Zrušenie odpočítateľnej položky odstráni nespravodlivosť voči tým, ktorí majú taký nízky príjem, že si túto odpočítateľnú položku nedokážu uplatniť, čo je asi 20 % pracujúcich," uvádza ministerstvo. Zároveň sa má takto odstrániť nespravodlivosť voči tým, ktorí nechcú ani ŽP ani DDS, ale prostredníctvom daní sú nútení túto výnimku spolufinancovať. "Odstráni sa tiež diskriminácia voči iným segmentom trhu, ktoré daňové zvýhodnenie nemajú, ako je napríklad zdravotné pripoistenie," argumentuje ministerstvo.
Zrušenie výnimky podľa ministerstva v žiadnom prípade neznamená zrušenie podpory DDS a ŽP. Súčasná podpora znamená, že zo sumy poukázanej na DDS a ŽP sa neplatia dane z príjmov ani odvody, s výnimkou 4-% zdravotných odvodov zamestnanca. "Keď sa zamestnávateľ rozhodne dať 1 000 Sk zamestnancovi ako mzdu, dostane tento v čistom len 519 Sk. Keď sa však rozhodne dať týchto 1 000 Sk na DDS, znamená to dnes čistý príjem pre zamestnanca vo výške 960 Sk," konštatuje ministerstvo. Po zrušení odpočítateľnej položky zostane naďalej zachované zvýhodnenie poistných produktov formou neplatenia odvodov. Z 1 000 Sk poukázaných zamestnávateľom na DDS alebo ŽP zostane 778 Sk, čo je ešte stále o 50 % viac ako čistý príjem z 1 000 Sk vyplatených vo forme mzdy. O likvidácii poistného trhu preto podľa MF nemôže byť ani reči.
Ministerstvo sa tiež domnieva, že ak chce mať SR veľké množstvo daňových výnimiek, musí akceptovať vysokú sadzbu dane z príjmov. Ako príklad použilo Nemecko. "Jeho zákon o dani z príjmu obsahuje niekoľko sto výnimiek a maximálna sadzba dane z príjmov fyzických osôb je 47 %. Slovenská daň z príjmu neobsahuje takmer žiadne výnimky a sadzba je 19 %," konštatuje MF. Obidve krajiny majú pritom podobný podiel výnosu dane z príjmov na hrubom domácom produkte (HDP). Táto dilema sa však v SR vyriešila v roku 2004 v prospech nízkej a rovnej sadzby dane bez výnimiek. Podľa MF bolo toto rozhodnutie správne. "Žiaľ, aj napriek nízkej sadzbe dane sa do systému opäť dostali výnimky, ktoré zaplatia tí, ktorí ich nemôžu alebo nechcú využiť," dodáva MF.
StoryEditor