Čínske banky smerujú na burzu

Čína vykonala v uplynulých rokoch niekoľko krokov smerom k trhovo orientovanej ekonomike. Takýmto krokom bol aj vstup prvej čínskej banky -- China Construction Bank -- na burzu. To však nie je všetko. S hodnotou počiatočnej kapitalizácie 66 miliárd dolárov sa na hongkonskej burze stala najhodnotnejšou bankou na svete. Prekonala aj také giganty ako Barclays, American Express či Deutsche Bank, ležiace v srdci západného kapitalizmu.
Banka ešte pred vstupom na burzu získala osem miliárd dolárov za upísanie akcií tvoriacich 12 percent celkových akcií zahraničným investorom. Ďalšie štyri miliardy nadobudla predajom deväťpercentného podielu v prospech Bank of America a 5,1 percenta Temaseku, singapurskej investičnej firme. Ide o pomerne impozantnú transformáciu, keď ešte pred dvomi rokmi bola banka technicky insolventná. Navyše, napriek rýchlemu komerčnému kroku je stále štátnou inštitúciou topiacou sa v nedobytných úveroch a silnej korupcii, pre ktorú musel ešte pred niekoľkými mesiacmi odstúpiť jej vtedajší prezident. Čínski predstavitelia zjavne dokázali nemožné, keď sa im daria takéto kúsky.
Ich ambície pritom siahajú podstatne ďalej. Bank of China, druhá najväčšia spomedzi "veľkej štvorky" čínskych bánk, plánuje päťmiliardovú kotáciu začiatkom roku 2006. Najväčšia banka Industrial and Commercial Bank of China sa pripravuje na kótovanie najneskôr začiatkom roku 2007. Okrem toho viacero menších bánk so zahraničným kapitálom poškuľuje po vstupe na zahraničnú burzu, uviedol týždenník The Economist.
Peking podporuje túto honbu za trhom ako najvýznamnejší krok reformy ekonomiky od konca 70. rokov, keď Deng Xiao-Ping otvoril Čínu svetu. Odvtedy sú banky takmer výlučne zodpovedné za prepojenie obrovských úspor obyvateľstva s priemyslom a investíciami. Číne sa nepodarilo vyvinúť zdravý akciový a dlhopisový trh a bankové aktíva narástli na 30 biliónov jüanov v roku 2004, teda 210 percent HDP, čo je najviac spomedzi väčších ekonomík (podľa Inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu vo Washingtone predstavujú bankové aktíva v Indii 170 a v Mexiku 100 percent HDP, pozn. aut.).
Čínske banky sú, žiaľ, katastrofálnym sprostredkovateľom, keď požičiavajú vláde s mizivou nádejou na zisk. Vliali množstvo peňazí do infraštrukturálnych projektov a udržiavajú zruinované štátne podniky nad vodou. Nielen to je dôvodom rozsiahlych nedobytných úverov. Produktivita čínskych investícií je taká nízka, že si v porovnaní s rozvinutejšími ekonomikami vyžadujú podstatne viac peňazí, aby udržali aktuálny hospodársky rast. Fixné investície do aktív tvorili v prvom štvrťroku neuveriteľných 54 percent HDP, o 10 percent viac ako je miera úspor domácností. Žiadna krajina v podstate nemôže investovať viac ako sporí a Čína musí nepochybne zvýšiť produktivitu svojej ekonomiky.