Modernejší vzdelávací systém
Podľa ekonóma Martina Hoštáka problém je v tom, že stredné školy stále produkujú absolventov v odboroch, ktoré neodrážajú požiadavky trhu práce. Súhlasí s ním aj výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina: "Prepojenie školstva s podnikateľským sektorom je minimálne. Odborná prax je nedostatočná najmä v sofistikovanejších odboroch, ako je napríklad elektrotechnika." Tento nedostatok si uvedomujú aj na ministerstve školstva. Už od septembra by sa to však malo zmeniť. "Vyhláškou sme zrušili vyše 30 percent (z pôvodných tisíc) študijných odborov, ktoré už nevyhovovali trhu práce. Nahradia ich nové. Iné sa zase prispôsobia. Napríklad viaceré strojárske odbory, z ktorých by mali vyjsť odborníci hlavne pre rozvíjajúci sa automobilový priemysel," tvrdí hovorkyňa rezortu školstva Monika Murová. Modernejší vzdelávací systém zavádza aj projekt Minerva, ktorý je zameraný na vzdelanostnú ekonomiku. Rezort školstva chce na jeseň predložiť do pripomienkového konania aj obsahovú reformu.
Sociálni socialisti
Štát sa bude ešte niekoľko rokov boriť aj so štedrou komunistickou sociálnou politikou. Do štruktúry mladých nezamestnaných už síce nepatria najsilnejšie demografické ročníky 1977 až 1979, no medzi silné populačné ročníky patrilo ešte päť nasledujúcich rokov. "Je to špecifikum bývalej Československej socialistickej republiky, keď štát výrazne prispieval napríklad na bytovú výstavbu," tvrdí Hošták.
Problémom u mladých nezamestnaných je podľa neho aj to, že mnoho z nich ešte nikdy nepracovalo a zaraďujú sa medzi dlhodobo nezamestnaných, čím môžu zvýšiť v budúcnosti nezamestnanosť aj v štruktúre celkovej nezamestnanosti. Podľa sociologičky Ivety Radičovej je riskantné, keď mladý človek nenadobudne alebo stratí pracovné návyky a zručnosti. Dlhodobá nezamestnanosť nesie so sebou pocit, že zlyhal a znižuje jeho šance byť úspešným na trhu práce. Ešte výraznejším problémom sú v ekonomickom meradle dosahy na demografickú štruktúru, spôsob života a spotrebný kôš.
Lepší Česi aj Maďari
Zo štátov EÚ sú za nami iba Poliaci s takmer 40-percentnou nezamestnanosťou mladých. Pred nami sú Gréci s 27-percentnou nezamestnanosťou a Taliani s 24 percentami. Výrazne dobre sú na tom mladí Maďari s necelými 15 percentami. Česi majú o vyše desať percent viac zamestnaných mladých ako Slováci. A to aj keď mali podobne silné populačné ročníky 1977 až 1984. "Súvisí to s jednotnou sociálnou politikou. Česká ekonomika sa však po rozdelení federácie uberala iným smerom," dodáva Hošták.
| Nezamestnanosť mladých do 24 rokov (r. 2004, v %) | |
| Poľsko | 39,5 |
| Slovensko | 32,3 |
| Česko | 21,1 |
| Maďarsko | 14,8 |
| EÚ15 | 16,6 |
| EÚ25 | 18,7 |
| Zdroj: Eurostat | |