S osemhodinovým denným pracovným časom prišiel v 18. storočí socialista Robert Owen, ktorý ho najprv zaviedol vo Veľkej Británii a neskôr inšpiroval aj ostatné krajiny.
Na začiatku industrializácie pracovníci v prvých továrňach pracovali ešte 10 až 18 hodín, a to aj šesťkrát do týždňa.
V USA štandardizovali osemhodinový pracovný čas v roku 1937, za čo bojovala aj automobilka Ford, ktorá čas skrátila už v roku 1914.
Aj keď tento krok bol predmetom kritiky, obavy sa nenaplnili a produktivita Fordu to len zvýšilo, čím sa tak stala príkladom pre iné spoločnosti.
