2. Ako sa krajina zbavuje nálepky obyčajného dodávateľa surovín?

Snímka: Flickr.com

Jeho najľudnatejšie mesto Casablanca je najväčším finančným centrom na africkom kontinente. A aj keď má obrovské zásoby nerastných surovín a kilometre nedotknutých pláží, na rozdiel od severoafrických turistických destinácií ako Tunisko či Egypt sa chce v nasledujúcich rokoch viac zameriavať na výskum a vývoj, inovácie a rozvoj moderných technológií.
Tri štvrtiny celosvetových zásob fosfátov a čoraz viac novoobjavených nálezísk baritu, kobaltu a ďalších minerálov. Toto všetko dnes stavia Maroko do pozície dôležitej zásobárne nerastných surovín. V Európe, Spojených štátoch, Číne či ďalších priemyselne vyspelých regiónoch sveta totiž dnes takéto zásoby nenájdete. Aj preto sú globálni ekonomickí lídri pripravení doslova ich vyvážiť zlatom.
Na rozdiel od niektorých ďalších francúzskych kolónií predovšetkým subsaharskej Afriky, ktorých nerastné bohatstvo Francúzi do veľkej miery vydrancovali, má totiž Maroko to šťastie, že kobalt a ďalšie minerály majú obrovský význam pre najpokročilejšie technológie súčasnosti a pravdepodobne aj budúcnosti. Zohrávajú kľúčovú rolu pri produkcii počítačov, mobilných telefónov, elektrobatérií či iných výdobytkov modernej techniky. Ďalšie sú dôležité pre produkciu umelých hnojív alebo pre výrobu ocele pre autá či pre budovy. Francúzsko ich počas svojej polstoročnej nadvlády nad Marokom nestihlo vyplieniť, respektíve im neprikladalo takú dôležitú úlohu ako napríklad rope alebo zemnému plynu.

Významnou témou diskusie plánovačov budúceho smerovania marockej ekonomiky tak je otázka, či sa uspokojiť s okamžitým ziskom z vývozu týchto zásob, alebo investovať do vývoja a výskumu, podporiť startupy aj veľkých priemyselných výrobcov a exportovať za oveľa viac peňazí produkty s vyššou pridanou hodnotou.

Najčítanejšie témy