6. Tabakový šéf pre HN: Korona zmenila chute fajčiarov

Snímka: HN Pavol Funtál

Novú pozíciu ste preberali začiatkom tohto roka, teda ešte pred vypuknutím pandémie koronavírusu. S akými plánmi pre najbližšie mesiace ste do nej nastupovali?
Určite to bol pre mňa zaujímavý začiatok v novej funkcii. Prišiel som sem z Poľska, kde som mal na starosti marketing BAT pre viacero krajín Strednej Európy. Do tohto regiónu už vtedy spadalo Česko a Slovensko, takže som nešiel na úplne nový trh. Čo sa týka plánov, nepovedal by som, že boli krátkodobé. Sú skôr zamerané na dlhodobý horizont. Mojou ambíciou je to, aby sme rástli v oblasti nových výrobkov. To znamená, že sa odkláňame od tradičného tabaku k produktom, ktoré potenciálne redukujú pre spotrebiteľov zdravotné riziká spojené s tradičným fajčením.

O akých výrobkoch hovoríte?
Sú to tri nové kategórie, ktoré si postupne získavajú miesto na českom a slovenskom trhu. Prvou je kategória zahrievaného tabaku. V Česku ju zastupuje zariadenie s nazvom glo a tabakové náplne neo. Na Slovensku s nimi zatiaľ nie sme. Ďalej je to kategória elektronických cigariet, kde máme značku Vype. Úspešne s ňou podnikáme v Česku, kde sme sa v tejto kategórii veľmi rýchlo stali lídrom na trhu. No a treťou kategóriou sú orálne nikotínové výrobky. V Česku sú to nikotínové vrecúška LYFT a na Slovensku moderná biela verzia porciovaného hygienického žuvacieho tabaku. Na Slovensku sme ju začiatkom tohto roka uviedli pod značkou Epok. Jej sa takisto darí veľmi dobre.


Prečo podporujete práve tieto nové kategórie?
V našej dlhodobej stratégii hovoríme o takzvanej trojitej výhre – jednak pre našich akcionárov, keďže tabakový biznis je z hľadiska dlhodobej udržateľnosti do istej miery kontroverzný, ďalej pre spotrebiteľa a napokon aj pre spoločnosť ako takú. Pre štát ako regulátora to totiž bude znamenať obmedzenie výdavkov napríklad na zdravotníctvo.

Koronakríza zmenila plány prakticky všetkých odvetví biznisu. Ako zasiahla vás?
Kríza nás trochu spomalila predovšetkým v dlhodobej stratégii rozvoja spomínaných nových kategórií. A to hlavne v tom, že spotrebitelia neboli v dobe korony na miestach predaja. My sme pritom v mnohých týchto kategóriách stále obmedzení na kontakt so spotrebiteľmi práve na miestach predaja. Práve preto tu došlo k spomaleniu. Teraz sme už našťastie z najhoršieho vonku. Dúfam, že prípadné ďalšie vlny pandémie sa nás nejako dramaticky nedotknú a už nedôjde k tomu, aby sa úplne zatvorila ekonomika. Teraz sa nám už opäť darí akvizícia spotrebiteľov práve do nových kategórií.

Počas koronakrízy boli zatvorené bary či podniky, kde sa dalo fajčiť napríklad vonku na terasách. Malo to na vaše podnikanie veľký vplyv?
Nie až taký veľký. Najväčšie priame dopady sme zaznamenali dva. Jeden, ktorý sa dotkol hlavne Českej republiky, sa týkal prihraničného biznisu. Na hraniciach s Nemeckom sa odohráva asi 30 percent celého českého tabakového biznisu. Nemeckí spotrebitelia prichádzajú do Česka úplne legálne nakupovať cigarety a tabak. Usporia tým okolo 40 percent peňazí. Tým, že sa v dôsledku korony zatvorili hranice, ten biznis zo dňa na deň prakticky zmizol.

Zasiahlo vás to výrazne?
Nás sa to síce dotklo, avšak len z hľadiska českého trhu. Na druhej strane ako skupina British American Tobacco sme to príliš nepocítili. Ak si totiž nemeckí spotrebitelia nenakúpili naše produkty v Česku, o to viac ich kupovali v susednom Nemecku. Dotklo sa to teda českého štátu. Významne sa prepadol extra výber spotrebnej dane z cigariet a ďalších výrobkov, ktoré Česká republika realizuje za normálnych okolností.

Bol to podobný problém aj na Slovensku?
Do určitej miery sme to zaznamenali aj na Slovensku, kde je prihraničný obchod legálny v rámci voľného toku tovaru v Európskej únii so susedným Rakúskom. Tam sa nás to však dotklo menej, keďže celková veľkosť prihraničného biznisu smerom do tradičných západných krajín je na Slovensku menšia v porovnaní s Českom. Navyše je náš trhový podiel na Slovensku menší než v Česku. Plus naše portfólio v Rakúsku je menšie než v Nemecku. Celkovo sme však tento jav zaznamenali a bol dosť dramatický. Z lokálneho hľadiska je to veľký zásah do hospodárskych výsledkov. Pre skupinu to však až taká dráma nie je. Skôr myslím, že to bude dráma pre Česko a Slovensko z hľadiska výberu spotrebnej dane od legálnych prihraničných turistov.

Aký bol ten druhý dopad?
Ten bol, naopak, naskrz pozitívny. Súvisí práve so spomínanou akceleráciou nových kategórií výrobkov. Tu by som vypichol najmä dva dôvody. Jeden je ten, že ľudia všeobecne začali byť ohľaduplnejší voči sebe i svoju okoliu. Viac zvažujú svoje zvyky, ktoré sa dotýkajú ich zdravia. V tomto smere sme videli nárast orálne užívaných výrobkov, ale aj digitálnych kanálov. V Česku stúpol podiel takzvanej e-komercie, ako hovoríme obchodovaniu na internete, predovšetkým v oblasti nikotínových vrecúčok LYFT. Tam sme videli obrovskú akceleráciu práve preto, že ľudia nemohli v takej bezpečnej miere vyraziť do tradičných miest predaja. V tomto smere sme na Slovensku veľmi obmedzení.

Prečo? Majú o to Slováci menší záujem?
Nepovedal by som, že to je menším záujmom. Skôr regulácia je iná. Existuje rozdiel medzi nikotínovým vrecúškom a žuvacím tabakom, kde sme obmedzení na marketing v mieste predaja, tak ako u tradičných cigariet. Tým pádom bola v čase korony akcelerácia pomalejšia. Na druhej strane zase ohľaduplnosť voči sebe samému a voči svojmu okoliu je rovnaký element v Česku aj na Slovensku. Vidíme, že čoraz viac dospelej fajčiarskej populácie hľadá a siaha práve po týchto alternatívach.

Ktoré kategórie sú z tohto pohľadu najvyhľadávanejšie?
Najlepším príkladom je na Slovensku kategória zahrievaného tabaku. Ten sa nespaľuje ale zahrieva. Dnes tvoria už 10 percent výrobkov, ktoré predtým bývali tradičnou cigaretou. Takže desatina spotrebiteľov volí zahrievaný tabak.

Má rovnakú popularitu aj žuvací tabak?
Ten je ešte len na začiatku svojej cesty, ale rozhodne nezostáva pozadu. Medzimesačné nárasty, ktoré v tomto segmente vidíme, sú prakticky zakaždým dvojciferné. A to obzvlášť počas posledných mesiacov. Keď napríklad porovnám júl s júnom, tak s Epokon sme zaznamenali takmer štvrtinový medzimesačný nárast predajov. Takže tieto trendy sú vo všeobecnosti rovnaké ako v Česku, tak aj na Slovensku. Samozrejme, v týchto kategóriách sú aj určité odtiene.

V čom sú základné odlišnosti?
Dané buď reguláciou, čo je hlavný faktor, alebo aj tým, že na slovenskom trhu ešte niektoré výrobky nie sú. Neuviedli sme naň zatiaľ naše elektronické cigarety ani produkt glo v kategórii zahrievaného tabaku. Momentálne to monitorujeme a môže sa stať, že aj na Slovensku ponuku výrobkov v tejto kategórii prípadne rozšírime. V každom prípade platí, že preferencie českých a slovenských fajčiarov sú veľmi podobné, viac-menej identické z hľadiska spotrebiteľa a jeho potrieb.

Aktuálnou témou je výrazné zvyšovanie spotrebných daní na tabakové výrobky. Spomínali ste, že počas koronakrízy sa výrazne prepadol ich výber. Súvisí ich zvyšovanie práve s tým, že sa štát možno snaží zaplátať diery?
Zvyšovanie spotrebných daní v tých našich kategóriách, kde podnikáme, vo všeobecnosti zmysel dáva. Dostalo ho obzvlášť v dobe, keď čelíme dosahom koronavírusu. Štátne výdavky na to, aby sa sanovali vzniknuté ekonomické škody, budú obrovské. Z tohto dôvodu bude potrebné, aby štát vybral viac peňazí na všetky nevyhnutné verejné výdaje na elimináciu dosahov pandémie. Preto my ako British American Tobacco dlhodobo podporujeme zvyšovanie spotrebných daní v našej oblasti podnikania. Zároveň však chceme, aby sa zabránilo prípadným šokom. A to platí v Česku úplne rovnako ako na Slovensku.

Aké šoky máte na mysli?
Ak by došlo k šokovému zvýšeniu spotrebných daní, vznikli by obrovské riziká. Predovšetkým by som zdôraznil riziká v oblasti nelegálneho obchodu so štandardnými výrobkami, ktoré už dnes na Slovensku v nezanedbateľnej miere existujú hlavne na východe krajiny, na hranici s Ukrajinou. Obchoduje sa tam s výrobkami, ktoré nie sú zdanené v rámci Európskej únie a ich prítomnosť na slovenskom území nie je legálna. Pokiaľ dôjde k šokovému skoku, zvýši sa riziko, že takýto nelegálny obchod narastie.

Hovoríte zo skúseností z minulosti, keď bolo zvyšovanie spotrebnej dane jednorazové a razantné?
Áno, poznám podobné historické prípady z klastra Scandinavian Tobacco, kde som predtým pôsobil. Keď dochádzalo k takýmto skokom a šokom, tak či už v Maďarsku alebo Poľsku prišlo k obrovskému nárastu trhu s nelegálnym tovarom. Prípadne sme zaznamenali veľký presun z tradičných cigariet, kde je väčšie zaťaženie spotrebnými daňami, napríklad ku kategórii rezaného tabaku. Takže určite tu je riziko, na ktoré budeme obzvlášť na Slovensku upozorňovať, že ak sa presadí súčasný vládny návrh, tak vznikne veľký problém.


Čo vám konkrétne na tomto návrhu prekáža najviac?
Hovorí sa v ňom, že by sa sadzba spotrebnej dane pri cigaretách mala v porovnaní s rokom 2020 zvýšiť až o 24 percent. A to je obrovský šokový nárast. Ak by bol celý prenesený na spotrebiteľa, znamenalo by to skokové zvýšenie spotrebiteľských cien povedzme až o 17 percent. Takže asi nie je úplne reálne, aby to celé bolo prenesené na spotrebiteľa. Tie dopady teda môžu byť veľké. A riziká, že vo finále sa vlastne nevyberie až tak veľa spotrebnej dane práve preto, že začne kvitnúť nelegálny trh s tabakovými výrobkami, sú veľmi reálne.

K akým úpravám by teda podľa vás malo dôjsť?
Ak sa zostaneme pri klasických cigaretách, boli by sme za to, aby k nárastu došlo, ale aby nebol taký šokový. Keď to prepočítam napríklad na krabičku našej značky Lucky Strike, tak by to už na začiatku budúceho roka znamenalo zvýšenie ceny o 40 centov. Prirodzene, v prípade, ak by sme celý nárast spotrebnej dane preniesli na spotrebiteľa. Takže to je naozaj pomerne veľký skok.

To by však nebo jediné chystané zdraženie...
Presne tak. Vo vládnom návrhu je ďalší krok, ktorý opäť po prepočítaní na krabičku Lucky Strike znamenal zdraženie o ďalších 20 centov v roku 2023. My by sme teda boli za to, aby štát, samozrejme, mal možnosť vybrať dane a získať tak dostatok prostriedkov na verejné výdavky. Zvyšovanie by však malo byť miernejšie, napríklad v troch krokoch.

Ako teda vyzerá váš konkrétny návrh?
Na budúci rok by sa presadil napríklad 10-percentný nárast a v ďalších dvoch rokoch 2022 a 2023 zvýšenie spotrebnej dane povedze po šesť percent. Myslím si, že by to prinieslo dostatočný výber spotrebných daní. Zvýšenie by nebolo tak šokové a zabránili by sme všetkým negatívnym elementom, o ktorých som hovoril, ako aj ekonomickým dosadom na sociálne slabé skupiny obyvateľstva. Tie totiž v prípade prudkého zdraženia cigariet začínajú vo veľkej miere voliť rezaný tabak, ktorý je zase zdanený nepomerne menej oproti klasickým cigaretám.

Čo by sa tým dosiahlo?
Štát by síce na výbere daní nerealizoval ten nárast, ktorý chce, ale ideálne by bolo v rámci predvídateľnosti a stability prostredia urobiť namiesto dvoch krokov tri, teda nerobiť prázdniny v roku 2022. Vo finále by štát naplnil svoje ciele z hľadiska výberu spotrebnej dane, pričom by nedošlo k tak veľkým externým negatívnym dosahom, o ktorých som sa zmieňoval.

To hovoríme len o klasických cigaretách...
Dotknem sa ešte ďalšej oblasti, ktorú predpokladá vládny návrh. Je to nárast spotrebnej dane v oblasti bezdymového tabaku, teda určeného nie na spaľovanie, ale na zahrievanie. Dnes je jeho zaťaženie v porovnaní s klasickou cigaretou zhruba na úrovni 23 percent. To znamená, že tam je obrovská daňová výhoda pre spotrebiteľa. Takže nejaká daňová výhoda by tam z hľadiska potenciálnej redukcie rizík dopadajúcich na spotrebiteľa mala byť. Avšak zároveň som presvedčený o tom, že práve tu je priestor pre ďalšie zvyšovanie daní obrovský.

Môžete byť konkrétnejší?
Keď si vezmeme, že každá desiata klasická cigareta je dnes nahradená náplňou tabaku na zahrievanie, štát tam už v minulom roku prišiel zhruba o 45 miliónov eur. Odhadujeme pritom, že v tomto roku to bude približne 65 miliónov eur. A ak by došlo iba k tým nárastom, ako sú uvedené vo vládnom návrhu, prepad štátneho rozpočtu by v dôsledku pokračujúceho presunu spotrebiteľov do tejto kategórie dosiahol zhruba 85 miliónov eur. Takže vládny návrh síce ide správnym smerom, ale je priestor ešte k ďalšej prípadnej akcelerácii.

Koľko percent by teda to zvýšenie malo dosiahnuť?
Vládny návrh predpokladá, že spotrebná daň zo zahrievaného tabaku vzrastie zo súčasných zhruba 23 percent v porovnaní s klasickou cigaretou na 51 percent v roku 2023. Podľa nás by sa tam dalo ešte mierne zakcelerovať. Napríklad už na budúci rok by sme mohli ísť na hladinu 50 percent, čo ešte stále bude obrovské daňové zvýhodnenie spotrebiteľa. V roku 2022 by sme nemuseli robiť prázdniny, ale ísť povedzme na 55 percent a v roku 2023 skončiť na 60 percentách v porovnaní so zdanením klasických cigariet. Som presvedčený, že by to bola dobrá vec pre štát aj spotrebiteľa. Keď si to prepočítam na kus tabakovej náplne, tak by bol vyváženejší prístup. Z hľadiska celkového výberu, ktorý štát sleduje, by sme aj pri klasických cigaretách mohli ísť trošku miernejšie a postupnejšie, aby sme zabránili nelegálnemu trhu a masívnemu presunu k balenému tabaku. Takže by sme mohli vybrať trochu viac, zároveň však zohľadniť podporu nových kategórií. Najmä to, aby mali nejakú daňovú výhodu hlavne na začiatku. Budeme tak môcť do toho investovať a zoznámiť širokú verejnosť z radov dospelej fajčiarskej populácie so všetkými benefitmi, ktoré to môže priniesť.

Zmenila koronakríza aj chute fajčiarov?
Určite áno. Zaznamenali sme obrovský nárast orálneho používania žuvacieho tabaku na Slovensku alebo nikotínových vrecúšok v Česku. Tu je zaujímavá jedna vec. Pre dospelých fajčiarov nie je úplne jednoduché zapáliť si s rúškom. Boli sme svedkami toho, že práve z takýchto praktických dôvodov prešlo veľa ľudí od klasických cigariet na nikotínové vrecúška alebo žuvací tabak. Ďalší praktický dôvod je ten, že nie všetci fajčiari sú pred svojim bezprostredným okolím, ale i voči sebe úprimní.

Čo tým máte na mysli?
Znamená to, že v práci si zapálite, ale doma pred partnerom sa tvárite, že ste nefajčiar. A je množstvo ďalších podobných prípadov. Niektoré matky predstierajú pred deťmi, že nefajčia. Teraz je mnoho ľudí zavretých doma, pracujú v režime home office. Hľadajú si nejaké alternatívy a práve tieto nové kategórie sú veľmi diskrétne. Nie je tam žiaden dym, žiadne výpary neobťažujú vaše okolie. Takže aj vďaka tomu sme videli celkom veľkú akceleráciu tejto kategórie. Prirodzene, nedosahuje to také úrovne ako v Škandinávii. Avšak vidíme, že už aj v našich krajinách je to obrovský trend. Začína to byť veľmi moderná alternatíva pre fajčiarov. Takže aj to je možno veľmi zaujímavý dosah korony. Je to veľmi praktické, ľudské a pochopiteľné hľadisko.

Mali by sme si my na Slovensku brať príklad z toho, ako sú tabakové výrobky zdanené v Česku?
Nemyslím si, že je to nejako zásadne lepšie nastavené v Česku. Naopak, myslím si, že Česká republika urobila tento rok nešťastný skokový krok. Keď si vezmem ako príklad krabičku cigariet našej značky Rothmans, v Česku narástla jej cena o 13 korún. To isté platí aj o krabičke Lucky Strike, ktorá je i na Slovensku a je vašim spotrebiteľom bližšia. To bol skutočný šok, keďže došlo k nárastu ceny až o nejakých 13 či 14 percent. Bolo to v nešťastnej kombinácii so zákazom mentolu.

Tento rok sa nesie v znamení ďalších zmien a noviniek. Okrem zvýšenia spotrebných daní sa v máji zákazal predaj mentolových a takzvaných klikacích cigariet s príchuťou. Zasiahli všetky tieto zmeny vaše podnikanie?
To zatiaľ presne nevieme, keďže boli zatvorené hranice, čo zase pomohlo tomu, že nemohol bujnieť nelegálny trh. Takže to, že spotrebiteľ začína platiť vyššiu cenu, vlastne nastalo až teraz. Na tento vývoj sa však pozeráme s obavami a všetky dosahy budeme ešte len analyzovať. Zatiaľ nevieme vyhodnotiť, čo tento nešťastný krok prinesie. Som však presvedčený, že Slovensko má šancu, aby túto chybu neurobilo. Návrh slovenskej vlády, ktorý je teraz na stole, je podľa mňa vyváženejší z hľadiska oboch kategórií, teda klasických cigariet aj zahrievaného tabaku. Je vidieť, že Slovensko si už uvedomuje trošku lepšie než Česko, že nie je možné nechať kategóriu zahrievaného tabaku úplne bez zdanenia. Dochádza tam totiž k tak dramatickým prepadom vo výbere spotrebných daní, že je potrebné sa s tým vyrovnať. A práve slovenský návrh je o niečo popredu oproti tomu českému, ktorý ešte stále zdanenie zahrievaného tabaku necháva na relatívne nízkej úrovni.

Komunikujete na príprave legislatívy s vládou?
Áno, samozrejme, pracujeme s českými úradmi na tom, aby zdanenie v oboch spomínaných kategóriách bolo vyváženejšie, zvýšila sa predvídateľnosť prostredia a zabránili sme nutnosti robiť budúce šoky. Takže zvýhodnenie nových kategórií vrátane zahrievaného tabaku je rozhodne dobrá vec. Každopádne sú už však tieto segmenty v oboch našich krajinách s 10 percentami tak veľké, že je síce potrebné zachovať tam nejakú výhodu, avšak ich zdanenie približovať ku klasickým cigaretám. V opačnom prípade môže výpadok na Slovensku dosiahnuť spomínaných 65 miliónov eur a v Česku ho dokonca odhadujeme na úrovni okolo štyroch miliárd korún, teda 154 miliónov eur. A keďže sa táto kategória každým rokom zdvojnásobuje, pričom podobné tempo rastu je v Česku aj na Slovensku, v roku 2023 by výpadok mohol dosiahnuť až osem miliárd korún. Takže práve na to upozorňujeme úrady, aby táto nevyváženosť nezostala v súčasnej podobe.

Darí sa vám presadzovať návrhy, rešpektuje ich česká vláda?
Čo sa týka zdanenia cigariet, v Česku je už na stole kalendár, ktorý by mal do budúcnosti postupne zmierniť kroky po tom nešťastnom tohtoročnom šoku. Vyzerá to tam tak, že by sme zvýšili spotrebnú daň podľa skorších návrhov, keď sme sa bavili o trojročnom kalendári, premietlo by sa to do zdraženia krabičky cigariet o štyri koruny ročne. A práve to odporúčame aj Slovensku, ktoré by možno potrebovalo dohnať Česko, kde je to zdanenie predsa len o trošku agresívnejšie. Na druhej strane musíme byť na Slovensku opatrní vo vzťahu k susednému Poľsku.

Prečo práve voči Poľsku?
Tam je zdanenie ešte podstatne nižšie, takže treba dávať pozor, aby sme neotvorili nejaký legálny tok výrobkov z Poľska. Na konci dňa by totiž slovenská vláda vybrala menej spotrebnej dane. Takže treba konať opatrne, aby sme v jednotlivých rokoch zavŕšili postupné zvýšenie zdanenia.

Spolupracuje s vami aj slovenská vláda?
Prirodzene, na Slovensku nie sme najväčším hráčom na trhu. Sme štvorkou, náš podiel v cigaretách je zhruba na úrovni štyroch percent, takže povedal by som, že na našom hlase bude asi záležať trochu menej, než u našich konkurentov. Zúčastňujeme sa však na Slovensku aj v Česku na pripomienkovom konaní v rámci asociácií výrobcov a združení pre značkové výrobky. Predkladáme slovenským úradom argumenty a konáme tak, ako to najlepšie vieme a dokážeme. Som si istý, že sú to platné argumenty opreté o príklady zo zahraničia aj o historický vývoj tak aby to zdanenie išlo dopredu.

Tvrdíte, že podporujete výrazné zvyšovanie spotrebných daní. Nejdete tým sami proti sebe?
Áno, niekto môže tvrdiť, že zdaňujeme sami seba. Náš biznis je však z historického hľadiska založený na výbere spotrebných daní. Je jasné, že štát skrátka potrebuje vyberať viac peňazí zároveň s tým, ako sa zvyšujú jeho výdavky. My však chceme, aby to bolo postupné a nedochádzalo k šokom, o ktorých som hovoril. Jednoducho aby spotrebiteľ nezaplatil za krabičku cigariet Lucky Strike z jedného dňa na druhý o 40 centov viac. To by bola skutočne obrovská čiastka, ktorá by mohla spôsobiť istý kolaps vo výbere daní a určite by sa dal očakávať nárast nelegálneho trhu. Chceli by sme to zmierniť a sme ochotní baviť sa o 10 percentách na budúci rok.

Čo na to hovoria ostatní hráči na trhu?
Čo som zatiaľ počul, niektorí naši konkurenti hovoria dokonca ešte o väčšom zmierňovaní, mne to však príde nereálne. Štátu budeme musieť pomôcť, aby výber spotrebnej dane bol celkovo väčší. A súčasťou nášho návrhu je popri zmierneniu zdanenia klasických cigariet vytvorenie ešte väčšieho priestoru pre ďalšie zdanenie zahrievaného tabaku. Rozhodne sa to dá vyvážiť tak, aby štát stále dosiahol svoje ciele z hľadiska výberu spotrebných daní.

Naopak, narástol segment maloobchodného predaja? Zmenili sa percentá, čo sa týka barov a maloobchodu? Posilnil sa segment donáškových služieb?
Toto ide do značnej miery mimo nášho biznisu. Počas koronakrízy sme však pozorovali presun k tomu, čo nazývame convenience. To znamená, že narástol predaj cez čerpacie stanice. Spotrebiteľ sa zastaví, čo možno najbezpečnejšie zrealizuje transakciu a rýchlo odíde. Videli sme tiež nárast
dopytu v klasických predajniach potravín so širokým sortimentom. Keď som prišiel do potravín, nešiel som na žiaden ďalší predajný bod. Nakúpil som si tam rovno aj tabakové výrobky, aby som maximálne znížil riziko. Tento trend však bol krátkodobý počas krízy. Teraz sa to už zase normalizuje.

A čo malé potraviny v bytových domoch?
Aj v malých večierkach sme pozorovali určitý nárast, hlavne v Česku. Na Slovensku k tomu nemáme dostatočné dáta. Na druhej strane dramatický prepad zaznamenali niektoré predajné body, ktoré sú nadviazané na dopravné uzly, napríklad na železničných staniciach či pri zastávkach mestskej hromadnej dopravy. Tie boli na zatvorenie, pretože tam nechodili prakticky žiadni spotrebitelia. Takže nákupné správanie sa zmenilo, ale bolo to dosť krátkodobé. Teraz vidíme, že sa to zase normalizuje a vracia naspäť tam, kde to bolo aj predtým.

Producenti nápojov sa sťažujú na veľké prepady v segmente HORECA...
V dôsledku obmedzení fajčenia, ktoré platí v reštauráciách, kaviarňach a baroch, to nie je žiadnym spôsobom dôležitý predajný kanál. Ak sa tam aj nejaké výrobky prípadne predávajú, tak len vtedy, keď niekomu práve dôjde krabička, ktorú si predtým kúpil v klasickej trafike. Aby nebol úplne bez cigariet, kúpi si ich v bare. Sú to však skôr malé objemy, ktoré nemajú nijakú zásadnú váhu v našom bizise. Dokážem si však predstaviť, že v niektorých iných segmentoch to musí byť naozaj dramatické. Keď sa napríklad pozrieme na pivo alebo ďalšie podobné výrobky, ktoré tiež platia spotrebné dane, tam to asi bolo podstatne zásadnejšie než u nás.

Ak by sa podobná situácia s pandémiou opakovala, viete presne, čo urobíte, aby ste minimalizovali dosahy? Budú niektoré prijaté zmeny trvalé?
My v prvom rade dúfame, že už nedôjde k tomu, aby sa zatvorila ekonomika, hoci v Česku ani na Slovensku sa vlastne nikdy úplne nezavrela. Veríme tiež, že sa znovu nezatvoria hranice. Myslím si však, že predovšetkým v Česku, ale aj na Slovensku si štát uvedomil, že ekonomický dopad krízy je naozaj dramatický. Skôr by som teda očakával, že presne tak, ako sa my učíme v novom prostredí operovať, aj štát sa bude učiť lepšie regulovať vzniknutú situáciu. Takže skôr by mal prijímať nejaké zásadné obmedzenia v prípadných geografických ohniskách nákazy, ak by sa nedajbože začala nákaza opäť viac šíriť.

Rátate s tým, že sa pandémia vráti?
Niektorí odborníci tvrdia, že musíme čakať jesennú vlnu. Zvládnuť by sa však mala skôr prostredníctvom mikroregionálneho manažovania v jednotlivých oblastiach. A práve to robíme aj my v rámci firmy. Pozeráme sa na epidemiologickú situáciu v jednotlivých okresoch a regiónoch. Prioritou je pre nás ochrana našich obchodných zástupcov a ďalších zamestnancov. Ak teda nastane zvýšené riziko, prestanú napríklad navštevovať maloobchodné prevádzky práve v týchto regiónoch. Počkáme si, kým sa situácia zlepší a upokojí zlepší a dostane sa pod kontrolu. Potom opäť obnovíme normálnejšie fungovanie.

Využívajú aj home office?
Áno. Jedna z vecí, ktorú sme sa do veľkej miery naučili, je fakt, že chodenie do kancelárie síce môže byť dobrá vec. Efektívna však môže byť aj práca z domova. V mojom prípade tým ušetrím dvakrát 40 minút denne na ceste do kancelárie a späť. Práca z domova je teda podľa mňa niečo, na čo si budeme musieť vo firmách oveľa viac zvykať a čo tu v menšej alebo väčšej miere zostane. Súčasná miera home officeov však zrejme bude veľmi krátkodobá, pretože osobný kontakt sa nikdy nedá plne nahradiť digitálnym priestorom.

Kde teda vidíte riešenie pre budúcnosť?
Do budúcnosti budeme asi fungovať v nejakom hybridnom modele. Áno, korona je síce nešťastná vec, ale keď už raz príde, môžeme ju vnímať ako príležitosť k impulzu, aby sa široká verejnosť zoznámila práve s tými výrobkami, ktoré sú priaznivejšie ku zdraviu a potenciálne redukujú riziko. Takže chceme túto príležitosť využiť a spotrebiteľom budeme určite vysvetľovať, aby sa naučili, že nikotínové vrecúška alebo žuvací tabak sa dajú používať aj s rúškom. Sú veľmi diskrétne a nie sú limitované žiadnymi obmedzeniami, či už ste doma, v kancelárii alebo v dopravnom prostriedku. Je to alternatíva, ktorá nielenže eliminuje všetky externality ako je dym alebo tabak, ale zároveň sa s ňou môžete vyrovnať veľmi elegantne. Práve to nás naučila prvá vlna korony, možno na Slovensku v obmedzenejšej miere než v Česku. Čo je dané najmä tým, že v Česku je zvýšený stupeň regulácie a tiež viac marketingu v digitálnom priestore a v e-komercii. To sú práve tie veci, ktoré budeme aj naďalej premieňať v prípadnú príležitosť.

Vyvinula zariadenie glo priamo vaša firma v Prahe? Kladiete veľký dôraz na inovácie, výskum a vývoj?
Zariadenie glo sme vyvinuli priamo my, samozrejme, v spolupráci s asi osemdesiatkou externých dodávateľov. Avšak nebolo to v Prahe. Výskum a vývoj je vždy globálny. Z pohľadu korporácie do neho investujeme nemalé prostriedky. Avšak v prípade výrobkov, ktoré potenciálne redukujú riziko, sme stále ešte len na začiatku cesty, či už je to kategória zahrievaného tabaku alebo iné produkty. Napokon už dnes vidíme ďalšie generácie zariadenia glo a tá inovácia bude pokračovať. Rovnako tak inovuje a uvádza na trh nové generácie výrobkov aj naša konkurencia.

Kde ešte inovujete?
Medzi ďalšie oblasti, kde vo veľkom rozvíjame nové technológie, sú elektronické cigarety. Tam máme v rámci uzatvorených systémov značky Vype a ePen, ktoré sa takisto tešia rastúcej popularite. Taktiež zlepšujeme komfort užívania pre spotrebiteľa. Samozrejme, aj naďalej sa budeme sústreďovať na to, aby sme v oblasti orálneho tabaku alebo ústne užívaných nikotínových vrecúšok zlepšovali technológie, komfort aj diskrétnosť ich užívania. Takže budeme na tom ďalej pracovať a ten vývoj sa nezastaví. Je to ako pri mobilných telefónoch. Keď si spomenieme na prvú Nokiu či dokonca jej predchodcov a pozrieme sa na to, ako mobil vyzerá dnes, tak si myslím, že tu v tejto oblasti rizika potenciálne redukujúceho užívania a rekreačného užívania nikotínu a alternatív k tým klasickým cigaretám a klasickému fajčeniu sme ešte len na začiatku cesty takže ešte uvidíme veľa výskumu a vývoja naša spoločnosť na tom určite pracuje veľmi intenzívne.

V ktorých krajinách koncentrujete svoje oddelenie výskumu a vývoja?
Máme ho na viacerých miestach. V Európe to je hlavne vo Veľkej Británii a v Nemecku. Pred časom sme realizovali akvizíciu spoločnosti CHIC Group v susednom Poľsku a vyvíjame aj tam. Samozrejme, výskum a vývoj je tiež v Spojených štátoch tiež. Pred troma rokmi sme tam urobili akvizíciu spoločnosti Reynolds. To bol ďalší impulz, kde sme nielen získali ďalšie centrum inovácií ale zároveň sme priniesli do skupiny aj výskum, ktorý predtým robil práve Reynolds. Veľmi zaujímavá je však aj naša spolupráca na technológiách s inými spoločnosťami.

S ktorými konkrétne?
Je všeobecne známe, že máme napríklad spoluprácu s tímom formuly 1 MacLaren, ktorý sponzorujeme. Táto spolupráca je založená aj na tom, že si vzájomne vymieňame technológie. Je to predovšetkým o materiáloch a batériách, o ich výdrži a o tom, ako fungujú. Nie je to len akýsi sponzoring, aby sme zverejnili našu cestu, ktorej hovoríme Better Tomorrow, keď sa presúvame k potenciálnej redukcii zdravotných rizík užívania našich výrobkov a k spomínanej trojitej výhre. Súčasne s tým rozvíjame špičkové technológie, aby sme si mohli vymieňať získané informácie.

Máte informácie, koľko percent celkových tržieb sa investuje práve do výskumu a vývoja?
Nemôžem povedať konkrétnu sumu, ale bavíme sa tu o miliónoch dolárov, ktoré do výskumu idú. Každopádne sú to skutočne obrovské čiastky.

Vaše nikotinové sáčky LYFT sú jednotkou na českom trhu. Vedú aj slovenský trh?
Na Slovensku ešte úplne jasnou jednotkou nie sme, my sme tu u vás však začali podstatne neskoršie. Na Slovensku je tu jedna odlišnosť. Sú to síce stále moderné biele výrobky, ktoré sa užívajú ústne, ale na Slovensku nejde o LYFT, ale o Epok, teda úplne biely porciovaný hygienický žuvací tabak. Má rovnaké výhody z hľadiska príležitostí a diskrétnosti užívania. Ako som už zmienil, realizujeme dvojciferné nárasty z mesiaca na mesiac. A tým, že sme začali ešte len tohto roku, jednotkou síce nie sme, ale míľovými krokmi k tomu smerujeme. Myslím si, že keby sme sa stretli odteraz v horizonte nejakého pol roka, tak si budeme môcť povedať, že i na Slovensku sme sa v tejto kategórii stali jasnou jednotkou. Veľmi na tom budeme ďalej pracovať a sústreďovať sa na splnenie tohto cieľa.

Kde je teraz pre vašu spoločnosť priaznivejšie nastavené zdaňovanie, na Slovensku alebo v Česku?
Keď to vezmeme v absolútnych číslach a ak sa bavíme o klasických cigaretách, tak momentálne je to mierne priaznivejšie na Slovensku. A ak hovoríme o zahrievanom tabaku, tam je to zhruba rovnaké. Myslím si, že práve slovenský návrh je v pozitívnom slova zmysle o niečo progresívnejší do budúcna než český návrh. Takže tam skôr budeme v budúcnosti nabádať české úrady, aby sa prípadne inšpirovali slovenským návrhom. Ako som už povedal, vidíme tam priestor pre ďalšiu miernu vyváženú akceleráciu, zatiaľ čo v oblasti klasických cigariet by som veľmi nabádal Slovensko k prevencii šoku a skôr k rozloženiu zvyšovania zdanenia do všetkých troch rokov, ktoré sú pred nami.

Kto sú väčší fajčiari, Česi alebo Slováci? A ktorí sú konzervatívnejší a viac inklinujú ku klasickým cigaretám?
To je dobrá otázka, avšak nie som si istý, či mám relevantné dáta, aby som na ňu vedel úplne kvalifikovane odpovedať. Z hľadiska toho, čomu hovoríme smoking incidence, teda koľko dospelej populácie fajčí, tam je to medzi Českom a Slovenskom zhruba rovnaké. Meriame to na populácii vo veku od 18 do 65 rokov. V Česku sme však videli trochu väčšiu otvorenosť voči inováciám, napríklad v podobe cigariet s kapsulou. Tie však boli teraz v máji na základe smernice Európskej únie zakázané, vrátane charakteristických príchutí. Ak sa nemýlim, popularita týchto klikacích cigariet bola v Česku približne dvojnásobná oproti Slovensku.

Ponúkate namiesto spomínaných zakázaných produktov niečo iné?
Áno, dobrou správou je, že spotrebiteľom, ktorí preferujú mentol alebo iné príchute, ponúkame alternatívy, či už sa to týka zahrievaného tabaku, elektronických cigariet alebo ústnych výrobkov Epok. V prípade žuvacieho tabaku sme na Slovensku uviedli novinku Tropic Breeze, kde sú mentolové varianty. Podobne aj v Česku pri nikotínových vrecúškach Lyft, je dobrou správou pre spotrebiteľov, že majú možnosť nielen potenciálne redukovať zdravotné riziká, ale ďalej voliť aj príchute, ktoré smernica Európskej únie zakázala.

Isté rozdiely medzi Českom a Slovenskom sú napríklad aj v pravidlách fajčenia na verejnosti, v baroch či reštauráciách...
Povedal by som, že slovenský model je v tomto smere naozaj mierne liberálnejší, ale nemá to žiaden naozaj dramatický dopad na spotrebiteľské správanie. Keď som hovoril o ohľaduplnosti voči sebe a svojmu okoliu, vo všeobecnosti vidíme, že čím ďalej tým viac fajčiarskej dospelej populácie sa správa ohľaduplne v kaviarňach i v reštauráciách. Aj v rámci korony sa viac presunuli na záhradky. Tam je to flexibilnejšie tak v Česku, ako aj na Slovensku. Avšak znova, v týchto priestoroch vzniká veľká príležitosť na alternatívne výrobky, ktoré skrátka obťažujú okolie neporovnateľne menej než klasické cigarety. Takže my opäť naše úsilie smerujeme skôr k tomu, aby sme upozornili dospelých fajčiarov na túto možnosť, než by sme sa nejakým spôsobom snažili bojovať o liberalizáciu užívania klasických cigariet v reštauráciách, kaviarňach a hoteloch. Myslím si, že by sme tým išli proti dlhodobému trendu a tým pádom by to z dnešného pohľadu už bolo nezmyselné.

Hovoríte, že sa snažíte poukázať na menej škodlivé alternatívy voči klasickým cigaretám, na strane druhej je na Slovensku aktualitou výrazné zvýšenie dane za elektronické cigarety. Nie je to istým spôsobom kontraproduktívne?
Po prvé – povedal by som, že musíme opatrne hovoriť o menšej škodlivosti týchto výrobkov. Sú potenciálne menej škodlivé, ale aby sme to mohli jednoznačne vyhlásiť, je potrebné zhromaždiť pomerne veľa výskumu. Tam je pred nami ešte dlhá cesta z hľadiska vedy, aby sme to mohli povedať s absolútnou istotou. V každom prípade niektoré úrady ako napríklad Public Health England pri elektronických cigaretách jasne povedali, že to je alternatíva, ktorá je lepšou voľbou pre fajčiarov a potenciálne naozaj zásadne redukuje riziká. Takže áno, v tomto s vami súhlasím. No a čo sa týka zdanenia týchto alternatív, viete dobre, že musíme byť reálni. Tam je dôležité, aby celkový výber spotrebných daní v oblasti tabaku a nikotínu zostal nejakým spôsobom zachovaný a aby nedochádzalo k prepadu výberu spotrebnej dane. Zároveň by sme však mali umožniť masívny presun k týmto alternatívam. Čiže ja si myslím, že je dobré byť veľmi citlivý v zdanení hneď na začiatku, ak máme možnosť dospelú fajčiarsku verejnosť s tou alternatívou zoznámiť, ale potom musí zdanenie narastať vo všetkých alternatívnych oblastiach tak, aby nedošlo k prepadu vo výbere spotrebnej dane.

A je vôbec logické, aby krátke cigarety stáli rovnako ako krátke? Nejde to takisto proti znižovaniu spotreby klasických cigariet?
Viete čo, kedysi v minulosti bolo tu na Slovensku daňové zvýhodnenie 70-milimetrových cigariet. To si asi všetci pamätáme. Ja si myslím, že princíp zdaňovania na kus zmysel dáva. Z hľadiska škodlivých dosahov to je veľmi podobné. A dnes už náklad na tabak v kuse cigarety začína byť takmer zanedbateľný, pretože veľkú väčšinu ceny krabičky tvoria dane. A keď skombinujeme spotrebnú daň a DPH, blížime sa už niekde medzi 75 a 80 percent z ceny krabičky. To všetko sú dane, či už sme na Slovensku alebo v Česku. Je to rovnaké. Z hľadiska zdravotných dopadov teda trochu prestalo byť relevantné, či tá cigareta je o pár milimetrov dlhšia alebo kratšia. Aj keď je kratšia, tak nie je v ničom lepšia. Takže tento princíp, aj keď sa niekomu môže zdať zvláštny, by som nemenil. Je to zavedená a overená prax v mnohých krajinách. Vo väčšine európskych štátov aj ďalších krajín celého sveta. A vyzerá to, že to je model, ktorý funguje.

Niekedy nie je úplne jasné, ktorý výrobok do ktorej kategórie patrí...
Teraz bude asi potrebné rozlíšiť, čo je stále ten klasický tabak. A tam kde je klasický tabak, bude zrejme najzjavnejšie, že to je hlavná alternatíva nahradzujúca klasické cigarety a fajčenie. Tam treba byť v zdaňovaní progresívny, obzvlášť keď nám už tieto kategórie rastú do veľkosti napríklad desiatich percent, ako to je u zahrievaného tabaku. Čo sa týka zdaňovania elektronických cigariet, ako sú napríklad liquidy, prípadne ďalších alternatív, tam sme naozaj ešte len na začiatku cesty. Nie je to desať percent trhu ako pri zahrievanom tabaku, ale je potrebné sa na to dôkladne pozerať a citlivo zavádzať zdanenie tak, aby nedošlo k výpadku príjmov do štátneho rozpočtu ani z týchto alternatív. Takže myslím si, že to musí byť vyvážený a postupný prístup. Pre nás je najdôležitejšie, aby sme na niečo nezabudli, potom sa neprebudili a naraz museli hasiť nejaké daňové požiare robením nejakých skokov. Kľúčová je predvídateľnosť podnikateľského prostredia, to znamená, aby sme mali dlhodobejší kalendár, aby tie nárasty boli zhruba vyvážené vo všetkých kategóriách a reflektovali ich veľkosť aj to, do akej miery sú priamou náhradou klasických cigariet.

Vnímate v priebehu rokov čoraz väčší príklon spotrebiteľov ku kvalite? Kedysi sa u nás fajčili Sparty, Detvy či Marsky, dnes sú tie časy zrejme nenávratne preč. Kupujú ľudia čoraz viac drahšie ale kvalitnejšie produkty?
Do určitej miery áno, ale nie som si úplne istý, čím to je, že sa spotrebitelia odkláňajú od lokálnych značiek a preferujú medzinárodnú kvalitu veľkých značiek. Každopádne tu k posunu dochádza. Tento presun podporujeme nielen my, ale aj všetci naši konkurenti, ktorí sa sústreďujú na propagáciu svojich globálnych drive značiek. Zároveň ide o to, že značky, ktoré boli veľkou medzinárodnou prémiovou ekvitou, robíme dostupnejšími. To nie sme iba my ako Britisho American Tobacco. To znamená, že napríklad celá naša značka Pall Mall, pomenovaná podľa známej londýnskej ulice, hoci je najväčšou prémiovkou, tak dnes je veľmi prístupná na spodnom okraji cenového spektra. Pritom tá kvalita je stále výborná. Podobne sa správa aj naša značka Lucky Strike, ktorá je oveľa dostupnejšia, než bola kedysi.

Nie je to len stratégia British American Tobacco...
Samozrejme, podobne sa správa aj naša konkurencia. Nebudem menovať ich značky, keďže podporujem naše produkty, ale deje sa to všeobecne. Medzinárodná prémiová kvalita sa stala prístupnejšia spotrebiteľom, takže firmy sa logicky presúvajú do tohto segmentu. A my to podporujeme, pretože chceme mať úsporu z objemu a preto tlačíme naše globálne značky. Neviem vám povedať, čo vlastne bol ten prvotný impulz. Avšak je to veľký trend, ktorý pozorujeme naprieč trhmi. Slovensko alebo Česko v tomto smere nezostávajú vôbec žiadnou výnimkou.

Niektorí dlhoroční fajčiari tvrdia, že im všetky cigarety chutia rovnako a rozdiely medzi jednotlivými značkami sú minimálne. Teda niečo podobné, ako to je v prípade takzvaných europív. Čo by ste im na to odkázali? Sú tie rozdiely naozaj výrazné, majú napríklad iné prísady?
Chuť je skutočne rôzna pri rôznych značkách. Môže sa však diať to, ako ste sám povedali, že lokálne špecifické značky a rôzne špeciality, ktoré mali svoj kultový profil, postupne z trhu miznú. Mohol by som vypichnúť opäť našu značku Lucky Strike, ktorá je známa svojou špecifickou príchuťou. Niektorí ju preferujú a ďalší zase vehementne odmietajú. Ja si myslím, že tá základná charakteristika zostáva. A hoci sa produkt neustále vyvíja, Lucky Strike vždy zostane Lucky Strikom. Je tam známy slogan It´s toasted, čo je vlastne istá marketingová nadsadené, pretože o každom tabakovom výrobku by sa dalo povedať, že je toasted. Každopádne značky si určitý charakter vždy zachovávajú. To je podobná otázka ako čo bolo skôr – či sliepka alebo vajce. Takže presun k stredným medzinárodným značkám, ktoré majú trošku upravenú chuť do toho najpopulárnejšieho stredu, rozhodne nastáva. Neviem však, či je to preto, že spotrebitelia to viac volia, alebo skôr preto, že my tie značky viac p
odporujeme. To je ťažko povedať.

Odkiaľ beriete tabak pre vaše cigarety?
Nedá sa povedať, že by to bola jediná destinácia. Naše blendy pochádzajú z celého sveta. Je to Severná aj Južná Amerika, Afrika, máme európske tabaky, je tam samozrejme Blízky Východ. Takže máme to skutočne odvšadiaľ na svete. British American Tobacco je v tomto smere lídrom. Máme dlhodobú udržateľnú spoluprácu s farmármi po celom svete. Obzvlášť v Afrike sa veľmi angažujeme v rôznych programoch tak, aby aby sme im ponúkli férové podmienky a dlhodobé kontrakty. Ale tie zdroje tabaku sú v pravom zmysle slova globálne. V našich cigaretách nájdete tabak zo všetkých kútov sveta.

Predpokladám, že základom je fair trade, teda žiadne deti na plantážach určite nehrozia...
My ako British American Tobacco nepoužívame klasickú značku Fair Trade. Z hľadiska dlhodobého rankingu indexu udržateľnosti biznisu sme však v poslednom desaťročí rozhodne medzi top firmami. Tento index sa meria práve v Londýne a dlhodobo sa v ňom nachádzame veľmi vysoko. Mimoriadne dbáme o to, aby sme dodržiavali všetky etické štandardy. Spomenuli ste napríklad detskú prácu. Samozrejme, my máme všetky audity a merania. Určite vynakladáme maximálne úsilie, ktoré vedie k tomu, aby sme nevyužívali žiadne neetické zdroje. To je náš záväzok tak voči našim akcionárom, ako aj voči spoločnosti. A pri tom zostávame.

Pred niekoľkými rokmi vyvolalo rozruch presadenie zákona o explicitných zobrazeniach rôznych chorôb na krabičkách cigariet. Ovplyvnilo to nejakým spôsobom váš biznis? Prešlo viac ľudí na potenciálne menej škodlivé formy spotreby vašich produktov? Alebo si na to ľudia zvykli a berú to už ako samozrejmosť?
Komplexné zhodnotenie tohto prechodu zatiaľ ešte nemáme. Všeobecne sa však zdá, že to nemá zásadnejší vplyv na spotrebiteľa. Skôr si myslím, že zmysel má prevencia a vzdelávanie. Vidíme, že v bohatšej a vzdelanejšej časti sveta sa prevencii a informovanosti o rizikách fajčenia darí lepšie. Veľmi dbáme na to, aby sme nielen dodržiavali všetky zákonné regulácie vo všetkých krajinách, kde podnikáme ako British American Tobacco, ale zároveň máme súbor samoregulatív, ktoré často idú nad rámec platnej legislatívy. Teda tak, aby sme napríklad aj v rozvíjajúcich sa ekonomikách riadne informovali o rizikách, ktoré prípadná voľba fajčenia dospelým so sebou prináša. V poslednej dobe, ako som už počas tohto rozhovoru zmienil niekoľkokrát, sa snažíme poukazovať na alternatívy tradičného fajčenia, ktoré môžu potenciálne zmierniť riziká súvisiace s užívaním nikotínu. Všetkých informujeme, že to je vysoko návyková látka.

Odporcovia fajčenia unisono tvrdia, že akékoľvek fajčenie zabíja ľudí, Myslíte si, že v súčasnosti je spotreba tabakových výrobkov, čo sa týka ochrany zdravia či nových technológií, menej riziková než v minulosti?
Neviem, či to dokážem úplne zhodnotiť. Určite by som však povedal, že klasické cigarety, ktoré boli škodlivé pred 30 rokmi, sú škodlivé aj dnes. A jednoznačne je najlepšie s fajčením vôbec nezačínať. To by som odporučil všetkým. Ak však ide o to, že sa už niekto z nejakého dôvodu stal dospelým fajčiarom, tak má dnes možnosť istých alternatív, ktoré pred 30 rokmi neexistovali. Sú to práve tie voľby, o ktorých som hovoril, či už ide o zahrievaný tabak, elektronické cigarety, alebo žuvací porciovaný tabak ako Epok. Takže je tam väčšia možnosť voľby, ktorá tu kedysi nebola. Ale čo sa týka škodlivosti a zdravotných rizík, tak tie, samozrejme, zostávajú.

Aké produkty preferujete vy osobne? Klasiku alebo nové druhy?
Moja fajčiarska história je taká, že keď som prišiel do tabakového priemyslu – bolo to v okamihu nástúpu do Scandinavian Tobacco – mal som tam do veľkej miery na starosti cigary, takže rekreačne som si občas jednu dal. V poslednej dobe je to už menej. Skôr občas vyskúšam niečo z našich nových moderných alternatív, nie som však pravidelným užívateľom žiadneho nášho nikotínového produktu. Asi mám ten dar, že sa mi darí tomu neprepadnúť. Skôr ochutnám, čo ponúkame, ale pri tom zostávam. Pravidelne nikotínové výrobky sám neužívam.

Teraz sa veľa hovorí o legalizácii marihuany. Čisto teoreticky, ak by k tomu niekedy v budúcnosti naozaj došlo a bola by úplne a neobmedzene povolená, viete si predstaviť, že by tabakové spoločnosti rozšírili svoje portfólio aj o tento segment, ktorý by mohol byť zaujímavý pre určitú časť spotrebiteľov?
Na toto by som si asi netrúfol odpovedať za skupinu. Všeobecne však nepodnikáme v oblasti žiadnych návykových látok, ktoré sú momentálne nelegálne. Takže ja si to príliš nedokážem predstaviť. Navyše je to dosť kontroverzná téma. Aj keby teda prípadne k nejakej legalizácii došlo, tak pohľad spoločnosti na tieto návykové látky zostáva stále veľmi kontroverzný. K tejto veci by sme teda boli asi veľmi zdržanliví a opatrní. Človek občas číta nejaké špekulácie, ktoré idú týmto smerom. Aj keď som pôsobil v Londýne a mal som na starosti globálny marketing našej značky Rothmans, videl som z času na čas v novinách články, ktoré o tom špekulovali. Akoby to bol nejaký moment, kam by súčasné tabakové spoločnosti vstupovali. Dnes je tomu šesť rokov, odkedy som to čítal, a zatiaľ sme nič také nevideli. Mne to príde dosť špekulatívne a určite je to veľmi kontroverzné.

Majú podľa vás klasické cigarety vôbec šancu dlhodobo prežiť?
Ono sa už dlho hovorí o tom, že šancu nemajú. Potom sa prebudíme o 25 rokov neskôr a klasické cigarety tu stále sú. Samozrejme, my veľmi chceme a prajeme si, aby sa spotreba presunula k alternatívam, ktoré potenciálne redukujú riziká. Vieme si predstaviť napríklad o nejakých päť až 10 rokov, že v nových segmentoch uvidíme štvrtinu až 30 percent súčasnej fajčiarskej populácie. Spotrebiteľom chceme všeobecne ponúknuť možnosť voľby. Zatiaľ im ponúkame výrobky vo všetkých kategóriách, o ktorých sme sa bavili. Ja dúfam, že postupne k tomu presunu dôjde v čo možno najväčšej miere. Avšak že by sme niekde za rohom videli svet, kde tie klasické cigarety nebudú vôbec, to asi podľa mňa nie je úplne realistický scenár.

Ako sa na to pozerajú ostatní tabakoví lídri?
Niektorí naši konkurenti a ďalší hráči v tabakovom priemysle o tom hovoria viac agresívne. Myslím si však, že to je skôr marketingová snaha a spoločnosť si praje, aby alternatívy brali väčší kus spotreby. Aj my sa o to budeme usilovať a investujeme do toho peniaze. Nemyslím si však, že je reálne, aby sme napríklad v horizonte 10 rokov videli svet, ktorý bude úplne bez klasických cigariet. Ten presun bude postupný, možno trochu pozvoľnejší. Zároveň si však prajeme, aby akceleroval, a do toho aj investujeme.

Kto je Štěpán Michlíček
Od začiatku tohto roka je generálnym riaditeľom tabákového koncernu British American Tobacco (BAT) pre Česko a Slovensko. Od roku 2001 pracoval v Scandinavian Tobacco. V roku 2008 nastúpil do oddelenia marketingu BAT. V rokoch 2012 až 2014 pracoval v Londýne pre značku Rothmans, od roku 2014 do konca vlaňajška pôsobil vo Varšave ako šéf marketingu a predaja BAT ve stredoeurópskom regióne.

Najčítanejšie témy