3. Na aké účely rozdal obrovské peniaze?

Snímka: Wikimedia Commons

Jeho denná produkčná kapacita surového železa presiahla dvetisíc ton. Postupne dostával pod svoju kontrolu konkurenčné spoločnosti. V roku 1892 zjednotil všetky svoje biznisy pod jednu hlavičku – Carnegie Steel Company.
Aj vďaka Carnegiemu sa na prelome 19. storočia stali Spojené štáty suverénnou jednotkou v oceliarskom biznise, keď predbehli dovtedy vedúcu Veľkú Britániu. Podstatnú časť tohto priemyslu ovládala práve Carnegie Steel Company.
Firma bola v roku 1901 klasickou akciovou spoločnosťou, ktorá na burze lákala investorov stabilným rastom hodnoty. V tom čase 66-ročný Carnegie videl, že firma spoľahlivo rastie aj bez jeho priameho riadenia a pomaly sa chystal na dôchodok.
Jedného dňa mu zavolal najvplyvnejší americký bankár a finančník začiatku minulého storočia John Pierpont Morgan, zakladateľ dnešného bankového giganta JP Morgan. Fascinovalo ho, ako jednoducho tvorí Carnegie zisk. Predložil mu preto ponuku, ktorá sa neodmieta – takmer pol miliardy dolárov za celé jeho portfólio. Carnegie prikývol a v tom okamihu sa stal najbohatším mužom na svete.
Morgan spojil pod jednu strechu Carnegieho spoločnosťami s ostatnými, čo zostali na trhu. Zrodil sa gigant United States Steel Corporation, ktorý dnes poznáme pod skratkou U.S. Steel aj my. Jeho košická fabrika je totiž jedným z najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Na začiatku minulého storočia sa firma stala vôbec prvou korporáciou na svete, ktorej trhová kapitalizácia prekročila jednu miliardu dolárov.

Po odchode do penzie sa Carnegie začal naplno venovať svojej vášni – charite. Do svojej smrti v auguste 1919 rozdal drvivú väčšinu svojho majetku na dobročinné účely. Ponechal si len pár miliónov. V čase najväčšieho bohatstva vlastnil v prepočte na dnešné peniaze 310 miliárd dolárov, čím sa zaraďuje na tretiu priečku historicky najmajetnejších ľudí planéty.
Andrew nezabudol na svoj sľub, ktorý dal plukovníkovi Andersonovi – po celých Spojených štátoch, Kanade, Británii a iných anglofónnych krajinách otvoril zhruba tri tisícky verejných knižníc. Talentované a vzdelaniachtivé deti z chudobnejších rodín v nich mali možnosť študovať učebnice, ktoré boli pre ich rodičov finančne nedostupné.
Státisíce dolárov venoval rôznym univerzitám, kultúrnym centrám či pamätníkom a inštitúciám. Dva milióny od neho dostal Carnegieho technologický inštitút v Pittsburghu, rovnakú sumu dal Carnegieho vedeckej inštitúcii vo Washingtone. Jednou z najmznámejších koncertných hál súčasnosti, kde vystupujú najväčšie svetové hudobné hviezda, je Carnegie Hall na newyorskom Manhattane. Jej výstavbu financoval práve Andrew Carnegie.

Najčítanejšie témy