Ovidiu Sandor je so svojou firmou Mulberry Development aktívny najmä v rumunských mestách Temešvár a Kluž.MULBERRY DEVELOPMENT
StoryEditor

Rumunský developer: Naše budovy prežijú stovky rokov

28.08.2019, 00:00
V letnom seriáli prinášame rozhovory s esami svetového biznisu. Dnes vám predstavíme Ovidia Sandora, šéfa spoločnosti Mulberry Development a aktuálneho rumunského EY Podnikateľa roka.

Vlastníte úspešnú developerskú firmu, ktorá v Rumunsku stavia biznis centrá a ďalšie projekty. Prečo ste si vybrali práve tento biznis?
Naša rodina založila a stále vedie textilnú spoločnosť, v súčasnosti ju riadi moja sestra. Táto firma spočiatku sídlila na veľmi atraktívnom pozemku v centre západorumunského mesta Temešvár, odkiaľ pochádzame. Po čase sme výrobný závod tejto firmy premiestnili do priemyselnej zóny na okraji mesta. No a pôvodnú lokalitu sme sa rozhodli využiť spôsobom, ktorý je vhodnejší vzhľadom na skutočnosť, že leží v centre mesta. To je dôvod, prečo sme vstúpili do biznisu s nehnuteľnosťami a neskôr sme pokračovali s ďalšími developerskými projektmi.

Vašim prvým projektom bol práve City Business Centre office park v Temešvári, ktorý je tretím najväčším rumunským mestom. Keď ste tento projekt rozbiehali, boli ste si istý, že sa to skončí úspechom, alebo ste vstupovali do segmentu, kde bolo potrebné počítať s vysokým rizikom?
Priznávam, že to bolo trochu rizikové. V tom čase však Temešvár nemal žiadne primerané kancelárske priestory. Väčšina ľudí si dokonca myslela, že Temešvár také niečo ani nepotrebuje. V rovnakom období bol už pritom v Bukurešti development výrazne naštartovaný. V hlavnom meste bolo dosť veľa kancelárskych priestorov vysokej kvality. Navyše, sledovali sme situáciu aj v ďalších krajinách strednej a východnej Európy, ktoré boli o niečo napred než Rumunsko.

V ktorých krajinách ste hľadali inšpiráciu?
Napríklad v Česku, Poľsku a podobných štátoch. Videli sme, že sekundárne mestá, teda po metropolách druhé najvýznamnejšie sídla, už v týchto štátoch mali postavených veľa štvorcových metrov kancelárskych priestorov vysokej kvality. Preto sme sa rozhodli stavať práve takéto budovy. Ukázalo sa, že tento nápad je úspešný. Ľudia konečne mali možnosť vidieť, čo v skutočnosti znamená moderná kancelárska budova.


Aj vďaka vašim projektom dnes Temešvár priťahuje množstvo zahraničných investorov. Ste stále zameraní len na vaše mesto, alebo chcete ísť aj do ďalších rumunských miest?
Po prvom projekte v Temešvári sme sa spolu s jedným investičným fondom pustili do ďalšieho projektu v Kluži, ďalšom dôležitom sekundárnom meste v Rumunsku. Kluž je podobne ako Temešvár veľmi aktívny v technológiách. Išlo o development kvalitných kancelárskych priestorov. No a teraz pracujeme na úplne novom projekte v Temešvári. Ide o výstavbu v oveľa väčšom rozsahu, než sme mali dosiaľ. Developujeme prakticky celú štvrť. Projekt nazvaný Isho zahŕňa kancelárske priestory, apartmány, hotel Radisson Blue a všetky ďalšie nevyhnutné funkcionality.

Povedali ste, že sa pozeráte na niektoré ďalšie krajiny strednej a východnej Európy. Plánujete jedného dňa prekročiť hranice Rumunska a skúsiť developovať projekty v zahraničí?
My sa v tejto chvíli z hľadiska budúcich projektov pozeráme najmä na ďalšie mestá v Rumunsku. Ale áno, samozrejme, celý región je veľmi zaujímavý, pokiaľ ide o development nehnuteľností. Stále sú tam územia, ktoré je potrebné prestavať a obohatiť novými produktmi na trhu. Zatiaľ však v zahraničí nie sme aktívni, momentálne iba sledujeme tamojšiu situáciu.

Váš projekt v Kluži prirovnávajú k legendárnemu kalifornskému Silicon Valley...
Áno, Kluž je istým spôsobom považovaný za rumunské Silicon Valley, keďže je výrazne orientovaný na informačné technológie. Náš projekt kancelárskych priestorov sa stal najdôležitejšou lokalitou pre biznis v tomto meste. Naše priestory hostia skutočne mnoho spoločností vrátane veľkého počtu IT firiem. Každé mesto, ktoré chce byť úspešné v oblasti technológií, totiž potrebuje projekty vhodných kancelárskych priestorov.

V čom sa projekty pre sféru IT odlišujú od bežnej infraštruktúry?
V jednej zásadnej veci. Ak chcete, aby k vám prišli investori a rozbehli u vás priemyselnú výrobu, tak potrebujete infraštruktúru tvorenú najmä cestami a priemyselnými areálmi. Ak však hovoríme o IT, technológiách či ďalších kreatívnych aktivitách, potrebujete letisko, hotely a predovšetkým kancelárske priestory najvyššej kvality. Práve túto infraštruktúru sme postavili v Temešvári a Kluži. Ide vôbec o prvé kancelárske budovy triedy A podľa medzinárodných štandardov v oboch týchto mestách. Tieto budovy sa stali katalyzátorom rozvoja už prítomných zahraničných spoločností, ale aj tých, ktoré do týchto miest pritiahla nová infraštruktúra.

Sú vaše projekty kompatibilné so štandardmi smart cities?
Už počas výstavby nášho prvého projektu v Temešvári sme pracovali so zelenými technológiami. Tento projekt získal titul zelenej budovy roka. My sa veľmi starostlivo usilujeme priniesť najmodernejšie vyvinuté technológie, ktoré dokážu znížiť spotrebu energie a zvýšiť celkovú udržateľnosť projektov, na ktorých pracujeme. A v tomto úsilí nepoľavujeme.

Spomínali ste, že ste aktívni v sekundárnych mestách. Neláka vás dobyť napríklad Bukurešť?
V tomto momente sa naozaj zameriavame najmä na sekundárne mestá, pretože Bukurešť je už pomerne zaplnená viacerými projektmi profesionálnych developerov, ktorí sú aktívni v širokej škále realitných odvetví. Našou stratégiou bolo cieliť práve na tieto mestá, ktoré možno nie sú až také atraktívne pre iných developerov, avšak my sme chceli byť na týchto trhoch prví. Táto stratégia nám prinieslo viacero úspešných projektov, takže my sme s ňou pomerne spokojní.

Predpokladám, že v mestách ako Kluž alebo Temešvár je zároveň viac voľného miesta oproti zastavanej Bukurešti, kde je čoraz ťažšie nájsť vhodnú atraktívnu lokalitu...
Presne tak. Navyše, z hľadiska trhu s nehnuteľnosťami bola ešte pred 10 rokmi pre veľkých developerov relevantná iba Bukurešť. Teraz sú v mestách ako Temešvár, Kluž, Jasy či v pár ďalších veľkých sekundárnych sídlach aktívni aj ďalší developeri. To však nie je všetko. Teraz vidíme čoraz väčší záujem aj o mestá tretej veľkostnej triedy. Prinajmenšom ide o tie mestá, ktoré sú ekonomicky aktívne a sme v nich svedkami rýchleho rastu populácie.

Ktoré rumunské regióny sú pre vás najatraktívnejšie?
Keď sa pozriete na mapu Rumunska, Temešvár aj Kluž sa nachádzajú na severozápade. Mestá, na ktoré sa zameriavame, ležia v najzaujímavejších regiónoch západnej a strednej časti krajiny. Lokálne úrady ich riadia koherentnejším spôsobom než inde. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú čoraz atraktívnejšie a my v nich vidíme veľký potenciál do budúcnosti.

Kto je vaším hlavným konkurentom, veľké zahraničné spoločnosti alebo domáci developeri?
Povedal by som, že obe skupiny. Na trhu fungujú tak rumunskí profesionálni developeri, ako aj množstvo medzinárodných spoločností. Navyše, v Rumunsku je aktívnych aj množstvo investičných fondov. Tie sa venujú jednak samotnému developerstvu, ako aj kúpe a spravovaniu už postavených nehnuteľností. Takže áno, prítomná konkurencia je v tomto segmente naozaj silná. Prirodzene, v našej krajine pôsobí aj veľa malých developerov, ktorí v mnohých prípadoch nepôsobia príliš profesionálne. Celkovo by som však povedal, že pomer profesionálnych rumunských developerov a veľkých zahraničných hráčov je zhruba pol na pol.

Akú úlohu hrajú vo vašom biznise inovácie? Koľko percent z vašich tržieb investujete do výskumu a vývoja?
My sa veľmi vážne usilujeme pochopiť, v čom spočíva budúcnosť stavebníctva. Pokúšame sa prispôsobiť sa tomuto vývoju a vniesť do našich projektov inovácie. Dôkazom je náš najnovší projekt Isho v Temešvári. Donedávna boli v Rumunsku iba projekty, ktoré mali jednu jedinú funkciu. Buď to boli kancelárie, nákupné centrá alebo rezidenčné projekty. Isho je jedným z prvých projektov v krajine, v ktorom developujeme celú štvrť kombinujúcu rôzne funkcie. A ja som presvedčený, že to funguje extrémne dobre.

Kto všetko sa na tomto projekte podieľa?
Spolupracujeme na ňom s mnohými urbánnymi plánovačmi a architektmi nielen z Rumunska, ale aj zo zahraničia. Snažíme sa doň vniesť čo najlepšie urbánne riešenia. Tie obohatia nielen samotný projekt, ale aj mesto, s ktorým je prepojený. Nemyslím si totiž, že projekt môže fungovať, ak nezapadne do zmýšľania a fungovania mesta. Domnievam sa teda, že prinajmenšom z hľadiska krajiny, ako je Rumunsko, sme veľmi inovatívni v tom, ako pracujeme s mestskými plánovačmi a architektmi. A rozhodne v tom mienime pokračovať.

Môžete povedať, ako sa do týchto projektov snažíte zabudovať nové technológie?
Neustále máme k dispozícii čoraz viac atraktívnych technológií a my sa ich usilujeme čo najviac integrovať do nových projektov. Buď sú to technológie, ktoré vedú k udržateľnosti budovy, lepšej kvalite výstavby alebo zjednodušeniu stavebného procesu. Rumunsko, pravdepodobne rovnako ako Slovensko, trpí nedostatkom pracovnej sily v stavebnom segmente. Takže my sa v súčasnosti spolu so stavebnými spoločnosťami, ktoré pre nás pracujú, snažíme zaviesť technológie vyžadujúce menej pracovnej sily. Inak povedané, viac inovatívnych technológií dokáže zjednodušiť naše aktivity na stavebnej strane.

Máte pravdu v tom, že aj Slovensko trpí nedostatkom pracovných miest. Naše spoločnosti to riešia tým, že naberajú ľudí z iných krajín, napríklad aj z Rumunska. Ako sa s týmto problémom vyrovnávate vy? Máte tiež pracovníkov zo zahraničia?
My nevlastníme stavebnú spoločnosť. Sme len developeri, ktorí si na stavebné práce najímajú špecializované spoločnosti. Sme radi, že s niektorými z nich môžeme pracovať už 15 rokov. Prirodzene, vieme o problémoch a ťažkostiach, ktoré tieto firmy majú v súvislosti s nedostatkom pracovnej sily. Tie lepšie stavebné spoločnosti majú viac možností nájsť ľudí a udržať si ich. Zároveň však vidíme, že firmy v Rumunsku čoraz častejšie siahajú po pracovníkoch z okolitých krajín, ako sú Ukrajina alebo Moldavsko. Niektoré firmy dokonca skúšajú voziť pracovníkov zo vzdialenejších kultúr a regiónov, najmä z Ázie. Musíme si počkať na to, ako to celé dopadne. Niektoré spoločnosti sa dokonca snažia priviezť späť do krajiny Rumunov, ktorí odišli do zahraničia, najmä do západnej Európy. Teraz prichádzajú pracovať na projektoch vo svojej rodnej krajine.

Pomáha vám v tomto smere nejakým spôsobom aj štát?
Vláda začiatkom tohto roka zaviedla sériu fiškálnych stimulačných opatrení, ktoré pomáhajú zvýšiť platy zamestnancov v stavebnom priemysle bez toho, aby to znamenalo dodatočné náklady pre stavebné spoločnosti. Toto opatrenie podľa mňa spôsobí, že pre ľudí bude menej atraktívne ísť pracovať do zahraničia. Toto riešenie zároveň urobí našu krajinu atraktívnejšou tým, že ľuďom ponúkne lepší život. Pre ľudí je dôležité, aby mali lepšie profesie, lepšie školy, kvalitnejšie nemocnice a vyššie platy. Ak sa to vláde podarí zabezpečiť, pravdepodobne tým zaistí návrat pracovníkov späť zo zahraničia do Rumunska.

Akú úlohu zohrávajú vo vašom biznise ekologické technológie?
Veľmi veľkú. Dnes sú tieto technológie veľmi dôležité. Budovy, ktoré staviame, pravdepodobne zostanú stáť stovky rokov. Potrebujeme preto vedieť, aký dosah budú mať na životné prostredie počas celého obdobia svojej existencie. A dôležité je to nielen pre nás, ale čoraz viac aj pre našich nájomníkov, teda spoločnosti, ktoré si tieto priestory prenajímajú. Čoraz intenzívnejšie sa zaujímajú o to, aby znižovali uhlíkovú stopu svojej prítomnosti v niektorých mestách. Takže z tejto strany existuje naozaj veľký tlak.

Pre nájomníkov to zároveň znamená veľké úspory...
Určite áno. V týchto spoločnostiach pracujú vo veľkej miere mladí ľudia, ktorí si robia starosti o budúcnosť spojenú so životným prostredím najmä z hľadiska všetkých klimatických zmien, ktorých sme v súčasnosti svedkami. Pre nich má veľký význam vedieť, že pracujú v budove, ktorá má zavedené zelené technológie. Napokon, všetky tieto technológie zároveň prinášajú efektivitu z hľadiska nákladov. Hoci znamenajú väčšie počiatočné investície z našej strany, z dlhodobého hľadiska ušetria nájomníkom veľkú časť nákladov. Aj toto je veľmi dôležité pre súčasné podnikanie.

Máte špeciálny tím inžinierov, ktorí pracujú na inováciách?
Spolupracujeme s množstvom architektov a inžinierov s rôznymi špecializáciami. Ich všetkých nabádame k tomu, aby prichádzali s novými riešeniami, nápadmi, návrhmi a technológiami, s ktorými potom experimentujeme. Práve teraz diskutujeme s jednou z najväčších technologických spoločností. Ide o telekomunikačný koncern, ktorý podniká v Rumunsku. Cieľom je spoločný projekt akejsi inteligentnej štvrte. Je to pilotný projekt v Rumunsku, ktorý má Temešvári aj ďalším mestám a projektom v krajine ukázať, čo všetko v súčasnosti inteligentné technológie dokážu a kam nás môžu v budúcnosti zaviesť. Momentálne sme ešte stále v etape, keď diskutujeme a skúmame, čím tieto technológie môžu byť zaujímavé pre rozvoj Internet of Things v celej štvrti a tiež čo môžu poskytnúť v konečnom produkte.

V súvislosti so stavebným odvetvím sa často hovorí o veľkom probléme s korupciou...
Áno, to máte pravdu.

Rumunsko je známe svojim úspešným bojom proti korupcii. Stretli ste sa s podobnými praktikami vo svojom biznise?
V Rumunsku, zrejme rovnako ako na Slovensku, sa biznis pohybuje takpovediac vo dvoch sférach. Jednu z nich ja nazývam štátna sféra. Sem patria všetky štátne entity, firmy, či už vlastnené alebo kontrolované štátom, ale aj všetky súkromné spoločnosti, ktoré pracujú pre štát. Táto časť biznisu je dosť skorumpovaná, a to aj napriek tomu, že Rumunsko už v tomto smere dosiahlo určité pokroky. Stále však tieto opatrenia neboli dostatočne účinné. Táto sféra teda spotrebúva zdroje, na rozdiel od súkromnej sféry. Tá, naopak, vytvára hodnoty. Máme súkromné firmy, ktoré pracujú pre ďalšie privátne spoločnosti, prípadne pre koncových spotrebiteľov. V tejto časti fungujú veci úplne rozdielne, než v štátnej sfére.

V čom vidíte najväčší rozdiel?
Súkromná sféra nie je skorumpovaná. Ženie ju vpred konkurencia, takže firmy musia podávať zodpovedajúce výkony, ak chcú na trhu prežiť. Tvoria hodnoty a tým ťahajú krajinu dopredu, tak ekonomicky, ako aj sociálne a demokraticky. Ak by tu nebolo súkromnej sféry, ľudia by šli na ulicu a protestovali by proti vláde, ktorá vy mohla urobiť niečo hlúpe. Mnohí Rumuni však pracujú v nadnárodných spoločnostiach, v súkromnom priemysle alebo u podnikateľov a práve títo ľudia ženú spoločnosť vpred. Rumunsko, rovnako ako Slovensko, tvrdo pracuje na tom, aby sa stalo takouto modernou krajinou so západným štýlom demokracie a spoločnosti. A ja som presvedčený o tom, že práve podnikatelia a súkromné spoločnosti sú najdôležitejším faktorom, ktorý krajinu tlačí týmto smerom.

Máte nejaké sociálne programy, podporujete určité skupiny ľudí?
Áno, popri biznise som mimoriadne aktívne zapojený do rôznych projektov. Mám napríklad veľkú vášeň pre súčasné umenie. Vytvoril som preto Nadáciu Art Encounters, ktorá organizuje rovnomenné bienále. Túto jeseň sa bude konať už jeho tretia edícia. Úlohou tejto nadácie je podpora a rozvoj rumunského súčasného umenia, ktoré je veľmi kreatívne. Bienále Art Encounters sa stalo najdôležitejším kultúrnym podujatím v krajine a jedna z najzaujímavejších akcií vo východnej Európe. Zúčastňujú sa na ňom stovky umelcov. Má veľmi silný program, vrátane vzdelánia, do ktorého zapájame deti aj školy. Prostredníctvom nadácie im predstavujeme súčasné umenie. Ďalší projekt, ktorý som nedávno odštartoval, je stavba škôl.

Môžete o tom povedať niečo bližšie?
Staviame prvú medzinárodnú školu v Temešvári, ktorá prinesie nový typ vzdelávania. Nanešťastie, v krajine za posledných 30 rokov stále funguje rovnaký verejný vzdelávací systém. My sa snažíme priniesť takú školu, ktorá ponúkne nový typ vzdelávania s moderným prístupom k výučbe detí. Chceme ich nechať, aby samé zisťovali, čím sa v dospelosti chcú stať. Táto škola bude zároveň ponúkať štipendium nadaným deťom, ktoré pochádzajú z menej privilegovaných rodín. Tento projekt je veľmi blízky môjmu srdcu. Myslím si totiž, že táto škola bude vzdelávať budúce generácie lídrov biznisu, politiky, kultúry, spoločnosti aj ďalších sfér života. V každom prípade som si vedomý, že to bude beh na dlhú trať. Verím však, že spomínaná škola bude mať relevantný dosah na celú komunitu.

A čo ďalšie vaše aktivity?
Popri riadení firmy som sa tiež nedávno pripojil k správnej rade Karpatskej nadácie, ktorá zhromažďuje filantropov z celého sveta. Snažím sa kupovať a zachraňovať panenské lesy v rumunských Karpatoch s cieľom vytvorenia najväčšieho národného parku v Európe. Ide o niečo podobné, ako dnes vidíme v Yellowstonskom národnom parku v Spojených štátoch. Opäť zdôrazňujem, že aj toto je veľmi dôležitý projekt pre budúcnosť krajiny a pre ochranu životného prostredia. Spočíva vo vytvorení udržateľného typu ekonomiky založenej na ekoturizme, ako i oživení všetkých tradícií a remesiel. Práve toto som nedávno začal podporovať. Myslím si, že to je správna vec.

Ste mimo svojej práce aktívny aj v meste Temešvár?
Áno, som členom poradného zboru starostu Temešváru. Radím mu predovšetkým v otázkach spojených s urbánnym rozvojom a strategickým plánovaním mesta. Podľa mňa je pre nás podnikateľov dôležité, aby sme komunite, v ktorej žijeme, mestám a krajine, kde sme aktívni, takýmto spôsobom pomáhali. Snažíme sa byť zapojení nielen do fyzického rozvoja mesta, ale aj do rozvoja v oblasti kultúry, vzdelávania a spoločnosti všeobecne.

Hovorili ste, že ste pôvodne začínali s textilnou spoločnosťou, ktorú dodnes vlastníte. Je to rodinná firma?
Áno, v našej textilnej firme som majiteľom ja a moja sestra. Ja túto spoločnosť síce neriadim na dennej báze, ale všetky dôležité rozhodnutia týkajúce sa biznisu prijímame spoločne so sestrou. Túto firmu sme
zdedili po našom otcovi, ktorý ju viedol pomerne dlhý čas. Takže áno, rozhodne ide o rodinný biznis a takýmto spôsobom sa ho snažíme aj riadiť.

Na Slovensku je aktuálnou otázka generačnej výmeny v rodinných firmách. Týka sa táto téma aj vás?
Moje deti sú dosť malé. Majú 11 rokov, takže na takéto úvahy je predsa len ešte trochu zavčasu. Avšak súhlasím s vami v tom, že odovzdanie biznisu nasledujúcej generácii je problémom pre podnikateľov na celom svete, nielen na Slovensku alebo v Rumunsku. Pravdepodobne najťažší je pritom prechod z prvej generácie na druhú. Obzvlášť sa to týka krajín, v akých žijeme aj my. Tu ešte nie je tradícia rodinných biznisov príliš rozvinutá. Zatiaľ ani nemáme pokročilé podnikateľské prostredie. Prirodzene, za uplynulých 30 rokov sme urobili veľké pokroky. Naše krajiny však majú stále čo zlepšovať. Je ešte veľa vecí, ktoré treba pridať k existujúcemu systému a najmä našej mentalite.

Avšak raz aj v prípade vašej firmy príde okamih keď sa nad otázkou nástupníctva budete musieť zamyslieť...
Áno, samozrejme. Veľmi dobre viem, že v istom časovom momente bude aj v našom prípade táto otázka aktuálna. Ja však v žiadnom prípade nebudem tlačiť moje deti do toho, aby zdelili tento biznis. Prirodzene, budem rád, ak nadobudnú názor, že to pre nich bude zaujímavá budúcnosť, a rozhodnú sa do toho ísť. Avšak aj odovzdanie firmy nasledujúcej generácii potrebuje správne načasovanie a tréning. Každopádne budem musieť vhodným spôsobom spolupracovať s mojimi deťmi a tiež sestrou, aby sme v správnom momente našli vhodné riešenie.

Ste 100-percentným manažérom, alebo sa sám podieľate na architektonickom návrhu nových projektov?
Ja mám ruky neustále zaneprázdnené biznisom. Spočiatku som veľa času trávil napríklad tým, že som spolu s kolegami hľadal atraktívny kus pozemku pre nový zaujímavý projekt. Potom sme sa s architektami a inžiniermi pokúšali nájsť vhodný koncept projektu. Som silne presvedčený, že realitný projekt nie je dnes len o fyzickom postavení budovy, ale aj o vytvorení prostredia, kde ľudia budú tráviť svoj čas. Ja ho trávim budovaním konceptu spolu, ale taktiež na mnohých mítingoch, kde sa pokúšame nájsť nové riešenia, nápady a technológie prepojené s internetom.

Cestujete po celom svete. Je pre vás niektoré mesto akýmsi vzorom modernej metropoly?
To je dobrá otázka. V rôznych mestách som videl skutočne mnohé zaujímavé veci. Samozrejme, existujú niektoré mestá a v nich miesta či veci, ktoré mám rád. Nevidel som však žiadne mesto, kde by som si nevyhutne povedal, že toto je model, ktorý by som chcel skopírovať. Som presvedčený, že z každého mesta sa môžete niečo naučiť. V každom meste môžete vidieť dobré, ale aj zlé projekty či riešenia. Veci, ktoré fungujú, ale aj ktoré nefungujú. Toto všetko mi pomáha, aby som sa snažil robiť tie najlepšie možné rozhodnutia. Samozrejme, dôležitú úlohu tu zohrávajú ľudia v našom tíme, ktorí pracujú s architektami, inžiniermi a ďalšími profesionálmi. Oni sa takisto zúčastňujú na rôznych konferenciách, počúvajú o iných projektoch, ktoré sa realizujú. Spoznávajú veci, ktoré boli úspešné. Toto všetko je dobrou inšpiráciou pre to, čo sa my sami pokúšame robiť.

Fakty o firme Mulberry Development
V roku 2007 ju založil Ovidiu Sandor, ktorý je aktuálnym rumunským EY Podnikateľom roka. Venuje sa developovaniu polyfunkčných projektov. Prvý úspech zaznamenala spoločnosť s kancelárskou budovou City Business Centre, ktorá v Temešvári ponúkla 43-tisíc štvorcových metrov priestorov najvyššej kvality. Postupne pribudli ďalšie projekty v Temešvári aj Kluži. Dnes firma developuje projekt Isho, ktorý v Temešvári okrem 50-tisíc štvorcových metrov kancelárskych priestorov typu smart offices zahrnie aj hotel Radisson Blue, rezidenčnú časť s 1 200 apartmánmi či vyše 7,5 tisíca štvorcových metrov parkov a zelených plôch.

01 - Modified: 2024-04-24 08:01:41 - Feat.: - Title: Daja Turnerová: „Gény sa nezaprú, aj keď ich stretnete na opačnom konci sveta.“ 02 - Modified: 2024-04-23 22:00:00 - Feat.: - Title: Chcete si dodatočne legalizovať stavbu? Ak nedodržíte podmienky, hrozí vám mastná pokuta (rozhovor) 03 - Modified: 2024-04-23 13:21:11 - Feat.: - Title: Nový šéf SPP pre HN: Zmluva s Gazpromom je výhodná, ak by nám zastavili plyn, minieme o 140 miliónov eur viac 04 - Modified: 2024-04-22 14:00:00 - Feat.: - Title: Archívny rozhovor s etnologičkou: Pravý Slovák alebo pravý Slovan, čo to je? Niečo také neexistuje 05 - Modified: 2024-04-22 13:51:27 - Feat.: - Title: Riaditeľka televízie v Litve pre HN: U nás je spoločnosť jednotná, nechce sledovať žiadne proruské správy
menuLevel = 2, menuRoute = focus/biznis, menuAlias = biznis, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
24. apríl 2024 12:43